Najvyšší súd Európskej únie vyniesol rozhodnutie proti Nemcovi, ktorý napadol povinnú vojenskú základnú službu svojej krajiny na základe diskriminácie pohlaví. Alexander Dory tvrdil, že jeho branná povinnosť porušuje pravidlá Európskej únie o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami, keďže ženy nepodliehajú povinným odvodom. Dory povedal, že deväť mesiacov, ktoré muži nútene trávia v armáde, poskytuje ženám nespravodlivú výhodu na civilnom trhu práce. Christine Stix-Hacklová, vrchná armádna právnička pri Európskom súdnom tribunáli, odporúčala prípad zamietnuť.
Vyhlásila, že nemecký systém povolávania nespadá pod pôsobnosť európskych zákonov o rovnoprávnom zaobchádzaní.
Názor vrchnej armádnej právničky nie je záväzný pre celý súd Únie, ale jeho sudcovia sa ním asi v 80 percentách prípadov riadia.
Minulotýždňový rozsudok nie je definitívny, konečné rozhodnutie by malo padnúť na budúci rok. Vojenské organizácie sú podľa Stix-Hacklovej normálne záležitosťou národných vlád a nespadajú pod zákony EÚ.
Dory sa so svojím prípadom obrátil najskôr na nemecký súd v Stuttgarte, ktorý postúpil sťažnosť Európskemu súdu.
V roku 2000 sa musela nemecká armáda otvoriť aj pre ženy - dobrovoľníčky. Európsky súd totiž rozhodol, že zákaz vojenskej služby pre ženy porušuje zákony EÚ o diskriminácii pohlaví. V tomto prípade rozhodol na základe podania Tanje Kreilovej, inžinierky elektroniky, ktorej armáda odmietla v roku 1996 povoliť obsluhu niektorých zbraní preto, že je žena. Dory povedal, že Kreilovej prípad ukázal, že neexistuje dôvod, prečo vylúčiť ženy z brannej povinnosti, keďže majú právo slúžiť v bojových jednotkách. (r, vil)
