Posledný deň v starom roku a prvé tri dni nového roku chce každý Japonec stráviť v kruhu rodiny. To sú pre nás, na rozdiel od Vianoc, sviatky pokoja a hlbokých tradícií.
Všetkému predchádza veľké upratovanie, do ktorého sa zapájajú aj tí najlenivejší. Vchod do domu vyzdobujeme po oboch stranách vázami z bambusu, do ktorých vkladáme kytice z konárikov borievky. Podobne dekorujeme aj autá – kytičku umiestňujeme medzi predné reflektory. K rituálom posledného dňa roku neodmysliteľne patrí jedenie dlhých japonských slížov – soba. Sú z tmavej múky, preto sú sivej farby. Slíže sú symbolom túžby mať dlhotrvajúce vzťahy a dlhý život v plnom zdraví a spokojnosti.
Len čo dojeme slíže, ozvú sa v susedstve zvony chrámu. Presne stoosem úderov zaháňa zlo a diablov, ktorí nás po celý rok navádzajú na hriešne pozemské myšlienky a túžby. V posledný deň roka premávajú rýchlovlaky nepretržite dvadsaťštyri hodín, aby prepravili všetkých do šintoistických chrámov. Šintoizmus je pôvodné japonské náboženstvo, ktoré znamená rešpektovanie prírody a našich predkov. V chráme prosíme o pokoj, bezpečie a zdravie celej rodiny od samého začiatku roka, pretože veríme, že ak je úspešný začiatok, potom je všetko dobré.
Japonsko je krajinou vychádzajúceho slnka. Slnko je symbolom krajiny i šintoistického náboženstva, a tak je východ slnka v prvý deň nového roku významnou udalosťou. Ľudia sa zhromažďujú na brehoch mora, mnohých túžba byť pri tom zavedie až na horu Fudži. Takmer všetky večerné vydania hlavných japonských denníkov prinášajú 1. januára na titulnej strane fotografiu novoročného východu slnka. Ak sa rozhodnete navštíviť Japonsko a chcete spoznať pravé tradície, určite si naplánujte cestu práve na prelome dvoch rokov.
Autor: Masahiko (Autor je japonský novinár žijúci momentálne na Slovensku.)
