TEXTY: Martin Kasarda, FOTO: Profimedia, TASR, SITA, Michael Papcun a Archív architektúry SAV
Dušan Samuel Jurkovič: Staviteľ ranej moderny (1868 -1947)
Narodil sa v Turej Lúke v národoveckej rodine, jeho otec Štefan Jurkovič spoluzakladal Maticu slovenskú.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Po architektonických štúdiách vo Viedni pracoval prvé roky najmä v Brne a na Morave, kde navrhol viacero víl a verejných budov. Na prelome storočí sa prejavoval ako aktívny staviteľ budov s etnografickými prvkami, rešpektujúc pritom ľudovú architektúru Valašska.
Jeho stavba turistickej útulne Maměnka na vrchu Radhošť (1898 – 1900) bola nielen poctou novej rodiacej sa móde turistiky a aktívneho prežívania voľného času, ale aj holdom národnému elementu a zdôraznením odmietania germanizácie Čiech a Moravy.
Jurkovičovo zapájanie etnografických prvkov pôsobí nostalgicky a romanticky, v čase svojho vzniku to však boli stavby s priam osudovým obrazom vzbury a boja za slobodu. V tomto období Jurkovič navrhol aj niekoľko ďalších liečebných pavilónov a domov (viacero stavieb dodnes môžete obdivovať v Luhačoviciach).
V roku 1913 sa stal majiteľom tehelne v Trnave a vracia sa postupne na Slovensko. Intenzívne sa venoval projektovaniu a produkcii štandardizovaných montovaných domov a škôl, čo mu neskôr umožnilo venovať sa architektúre len ako poslaniu a projektovaniu takých stavieb, ako boli pamätníky obetiam prvej svetovej vojny a cintoríny.
Praktické funkčné riešenia montovaných stavieb vplývali aj na jeho postupný odchod od folkloristických prvkov. Hlboko ho zasiahla tragédia Milana Rastislava Štefánika a už v roku 1919 začína projektovať mohylu na Bradle, jeho najznámejšie architektonické dielo. Z jeho ďalších veľkých projektov treba spomenúť Kochovo sanatórium a technicky náročné stanice lanovej dráhy na Lomnický štít.
Po roku 1920 sa Jurkovič aktívne venoval aj mnohým nearchitektonickým funkciám - bol generálnym predsedom Umeleckej besedy slovenskej, predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a zároveň spoluzakladateľom Slovenského národného múzea v Bratislave, spoluzakladal a od počiatku v roku 1929 viedol Školu umeleckých remesiel.
Počas druhej svetovej vojny pomáhal Jurkovič aj intelektuálnej opozícii vtedajšieho režimu. Umrel v Bratislave v roku 1947, pochovaný je vo svojom rodnom kraji.
Komunisti Štefánikovu mohylu dlhé roky ignorovali a nechali ju chátrať. V roku 1968 v čase krátkeho obrodenia, ju opäť začali navštevovať davy ľudí.[/content]
Mohyla generála Štefánika, Bradlo, 1928
Štyri pylóny čnejúce k nebu a uprostred mohutná symbolická hrobka na vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine. Kamenná stavba sa skôr podobá na chrám či pyramidálne terasovité stavby exotických starých kultúr kdesi zo Strednej Ameriky.
