
Záverečný zvar na hranici ČSSR – ZSSR, 1972. FOTO – ARCHÍV
Jedna z tepien slovenskej ekonomiky – tranzitný plynovod má v týchto dňoch 30. narodeniny. Zmluva o preprave zemného plynu cez Československo bola podpísaná v Moskve 21. decembra 1970. Stavať sa začalo už o mesiac. Príbeh budovania plynovodu je o to zaujímavejší, že v ňom pôvodne Československo nemalo vystupovať.
Tranzitný plynovod mal pôvodne viesť na Západ cez Bielorusko, Poľsko a NDR. Rokovania s Poľskom však stroskotali, čím ruská strana stratila čas. Zmluvy s odberateľmi už mali Rusi podpísané, a tak v druhom štvrťroku 1970 začali naliehať na Prahu. Bola to jedinečná príležitosť, ako získať dodávky plynu namiesto tranzitných poplatkov. Plynári však váhali s prevzatím zodpovednosti za výstavbu v skrátených termínoch. Plynoprojekt Praha nakoniec presvedčil, keď vypracoval projekt plynovodu za necelý polrok.
Prvé skúsenosti získali plynári pri výstavbe plynovodu Bratstvo. Stavať tranzitný plynovod však bolo náročnejšie. Na Západe sa budovali plynovody s tlakom 50 atmosfér, požiadavka na tranzitný plynovod bola 75 atmosfér. „V tom čase prakticky s takýmito riešeniami nemal nikto skúsenosti,“ spomína vtedajší hlavný inžinier Plynoprojektu Karel Potužák. Projektanti nemohli vycestovať ani pozvať odborníkov zo zahraničia. Nové riešenia tak nemali s kým konzultovať. Okrem časovej tiesne tu bolo aj ďalšie riziko – snaha o zníženie nákladov. Príkladom je použitie neizolovaných rúr pri výstavbe prvej línie.
Nedostatok skúsenosti bol citeľný aj pri výstavbe. Najväčšími výdobytkami techniky boli rumunské ARO a ruská Volga. „Keď si uvedomíme, že sme boli mladým kolektívom, bez akýchkoľvek skúseností v plynárenstve, každá dôležitejšia akcia na plynovodoch vzbudzovala v nás obavy a niekedy až strach,“ hovorí dnes služobne najstarší pracovník v tranzite plynu Milan Kusenda.
Spomína si aj na vtipnú historku. Podľa predpisov na zváranie sa museli práce oznamovať aj Verejnej bezpečnosti. Plynári teda oznámili práce, ako aj to, že v pásme 50 metrov sú zakázané akékoľvek činnosti ohrozujúce prevádzku plynovodu. Príslušník VB vzal oznam na vedomie, ale dôrazne montážnikov upozornil, že zvárať môžu iba 50 metrov od plynovodu.
Zmluvy sa nakoniec dodržali. Prepava plynu dosiahla prvú miliardu kubíkov 17. júna 1973 a prvý bilión kubíkov pokorila v apríli 1996. Počas svojej histórie zažil plynovod aj niekoľko havárií. Paradoxne však k tragédii nedošlo pri stavbe ani prevádzke. Stala sa 19. februára 1972, keď pri pristávaní havarovalo lietadlo Aeroflotu na pražskom letisku. Zahynulo desať pracovníkov, ktorí sa vracali zo stáže v Sovietskom zväze.
Dnes je tranzitný plynovod spolu s SPP pod manažérskou kontrolou zahraničných akcionárov Gaz de France a Ruhrgas. Trh s plynom prechádza liberalizáciou. To je po 30. rokoch úplne nová výzva. Až teraz bude hrať hlavnú úlohu zákazník. A on aj preverí, ako sú noví akcionári spolu s vládou schopní dedičstvo v podobe zlatonosných porubí zúročiť.
TOMÁŠ KURTANSKÝ