„On aj v noci klepal, chvíľku ležal na pohovke, pochodil trošku po dedine a zas písal,“ hovorí jeho sused Jozef Horínek. Po záhrade chodil v plavkách, rád ležal pod veľkým smrekom na dvore. V jednej knižke Horínka aj spomenul. „Ale nečítal som ju.“

Problémy mal Satinský so starostom: „Viete, starosta je nábožný a on veľmi nebol, ani ja nie som.“ Nakoniec sused predsa len prizná, v čom bol problém – starosta Eduard Holý reprezentoval HZDS. Po revolúcii, keď vznikla VPN, sa angažoval spolu so Satinským, potom sa rozišli.

Satinský bol na chalupe v lete aj dva mesiace v kuse, cez rok len deň alebo dva. Vždy, keď prišiel, vyvesil na stožiari, ktorý postavil Horínek, zástavu s tučniakom: „To maľoval sám. Keď vial prápor, ľudia hneď vedeli, že Satinský je tu.“

Sused mu opravoval aj bicykel, vodu, strechu. Z vďaky dostal štamperlík domácej pálenky. Pritom sa rozprávali: „Aj sme sa pobavili o politike a tak.“ Satinský susedovi stále hovoril, že bude dobre, on sa s ním ale hádal, že nikdy dobre nebude.

Na chalupu chodil aj Milan Lasica alebo iní herci: „Mená neviem, poznám ich len z videnia.“ Na bicykli zašiel Satinský rád k potoku, so sebou zobral aj deti z dediny. „Niekedy aj trochu varil, lebo jeho žena chodila do roboty.“ Najradšej mal zeleninu. Predtým obľuboval aj tlačenku a klobásky, ale keď ochorel, stravoval sa zdravšie. „Veď jeho žena mi raz dávno povedala, že celé dni nič nerobí, len je,“ smeje sa.

Do krčmy veľmi nechodil: „Kedysi sa tam zastavil na jedno pivo, ale potom už vôbec.“

Sused jazdil celý život s lokomotívou, dnes je už dôchodca. Na dôchodok sa tešil vraj aj Satinský, chcel ho tráviť na chalupe.

Chalupu predal pred viac ako rokom, keď sa mu zhoršilo zdravie. „Jeho žena povedala, že sama sem chodiť nebude.“