Juraj Jakubisko vzdáva poslednú úctu.
ZUZANA KRONEROVÁ, herečka: „Okrem toho, že pre mňa bol obdivuhodný a geniálny umelec, herec, spisovateľ a rozprávač, mali sme k nemu ja i moja rodina veľmi osobný a vrúcny vzťah. Bol to veľmi dobrý človek. Keby ešte žil 100 rokov, nikdy by sme sa nenudili.“
ŠTEFAN BUČKO, herec: „V jeho humore, literárnej tvorbe, prejave bolo vždy cítiť to svetielko v tuneli - vždy tam bola nádej. Na konci jeho hodnotenia spoločnosti bolo vidieť humor, nie zlý a urážlivý, ale vždy pozitívny.“
STANISLAV RADIČ, humorista: „Keď sme pred tromi týždňami boli spoločne na jednom vystúpení, otvorene rozprával o smrti. Vedel, že mnohí si to uvedomujú a takýmto veľmi zvláštnym a svojským spôsobom dal avízo aj ostatným, ktorí o tom nevedeli. Rozlúčil sa tam čiernym humorom. Ja som to chápal ako jeho výsmech smrti. Po čase bude na neho každý spomínať nielen ako na klauna, nielen ako na humoristu, ale aj ako na filozofa, prognostika, je to skrátka kolos slovenskej kultúry, inak sa to nedá povedať.“ (hr)
