BRATISLAVA – Aj keď je dnes v politických stranách menej ľudí ako v minulosti, politológovia jednoznačne netvrdia, že by sa ľudia menej angažovali. Za prvej republiky bolo v stranách viac ľudí ako dnes, vtedy však existovalo nepriame členstvo a strany za svojich členov považovali aj členov spriaznených záujmových organizácií i odborov.

„Rola straníctva mala v každom období inú podobu,“ hovorí politológ Ľuboš Kubín. „Preto je ťažké ich porovnávať. Navyše veľa ľudí je opatrných a po zlých skúsenostiach z bývalého režimu už nechcú vstupovať do strán.“ Po revolúcii sa mnohí stali straníkmi aj preto, lebo sa mohli ľahko dostať na vysoké stranícke posty. Ďalších viedli čisto ekonomické záujmy. „Klasický spôsob rastu politika od najnižších funkcií má šancu až v súčasnosti.“

„Veľmi málo politických strán je demokratických v tom, že by členská základňa mohla podstatne ovplyvňovať politiku strany,“ hovorí Szomolányiová. Aj preto podľa nej počet členov strán nestúpa. Na nasledovanie nezvádza ani „politická turistika“ niektorých známych politikov.

Aj keď je klasický systém politických strán v kríze, Kubín predpokladá, že prežije. Efektívny počet strán pre Slovensko odhaduje na šesť. Tie budú musieť uzatvárať koalície. Idea dvoch silných subjektov je len „mediálnou chimérou a sociálnym inžinierstvom“.

(fw)