Boli za prvej republiky politické strany pre ľudí príťažlivejšie ako dnes?

„Ťažko povedať. Mnohé strany vedeli, koľko vydali legitimácií, ale nevedeli, koľko majú členov. Sekretariáty strán boli veľmi slabo obsadené. Nevieme presne, ani koľko mali strany zamestnancov.“

Prečo?

„Tradícia strán bola veľmi čerstvá. Bolo to len 20-30 rokov, čo sa masové strany vôbec objavili. Za Uhorska existovali volebné strany, ktoré sa pred voľbami zmobilizovali a potom de facto neexistovali. Zmena sa dá cítiť až tesne pred 1. svetovou vojnou. SNS prijala prvého zamestnanca až v roku 1913.“

Mohol byť človek vo viacerých stranách?

„Mohlo byť aj trojaké členstvo. Neexistovala totiž žiadna zákonná norma o politických stranách. Mať viac straníckych legitimácií sa však považovalo za nečestné. Z detstva si pamätám všeobecné presvedčenie – to je taký hochštapler, má tri stranícke legitimácie.“

Zákon strany nedefinoval?

„Prvýkrát sa v československom zákone strana objavila, keď v roku 1933 zakazovali nemeckú nacionálnosocialistickú robotnícku stranu. Strany pôsobili na základe spolkového práva. Centrála nestačila, každá miestna organizácia sa musela prihlásiť ako spolok. Strana právne neexistovala.“

Angažovali sa ľudia politicky viac ako dnes?

„Angažovali sa skôr v záujmových organizáciách a v odboroch.“

Ako politické strany vnímala verejnosť?

„Univerzálna sťažnosť bola, že sme prepolitizovaní a že strany majú príliš veľa moci. Ešte aj cez vojny sa v ilegalite i v zahraničí kritizovalo, ako si politické strany rozparcelovali republiku.“

Čo mohli strany radovým členom ponúknuť?

„Vytvorila sa až kuriózna tradícia. Napríklad železnice kontrolovala sociálna demokracia. Poštu národní socialisti. Bolo výhodné mať legitimáciu. Ak mal niekto záujem o prácu na železnici, mohli ho sociálni demokrati potlačiť, aby bol z množstva uchádzačov vybraný práve on. Ak tam už robil a uvoľnilo sa miesto prednostu stanice, mohli ho naň pretlačiť, pravda, ak mal kvalifikáciu. To sa nedalo oklamať.“

Existoval stranícky život?

„Len sa rodil. Schôdze boli doménou najmä ľavicových strán.“

HSĽS cez vojnu rýchlo naberala členov. Prečo?

„Štátni zamestnanci boli vyslovene nútení vstúpiť do strany. Spočiatku zavážilo aj nadšenie z nového štátu. Z prvej republiky si ľudia priniesli aj istý morálny cynizmus. Členstvo sa nebralo ako úplný súhlas s ideológiou strany.“

Mala HSĽS záujem o masové členstvo?

„V strane sa diskutovalo, či má byť výberová, alebo masová. Nakoniec prevážil pragmatický názor, a ak človek spĺňal podmienky, nebol Žid alebo Čech, tak ho zobrali. Miestni funkcionári súťažili, kto má viac členov.“

Po vojne mali DS a KSS viac členov ako dnes všetky strany spolu.

„Len nevieme, koľko z nich bolo pôvodne v HSĽS.“

Prišiel rok 1948. Chceli byť komunisti masovou stranou už len z princípu?

„Komunisti skôr chceli mať všade svojich ľudí.“