Na poruchu by sa malo prísť už v škôlke.
Rodičia, ktorí majú deti s poruchami učenia, často nemajú s učiteľmi dobré skúsenosti. Niekedy ich upodozrievajú, že potvrdenie dieťaťu „vybavili“ len preto, aby malo v škole pokoj. Špeciálna pedagogička DENISA MOLNÁROVÁ z Kolárova hovorí o tom, ako treba problémy takýchto detí riešiť.
Rodičia, ktorí majú deti s poruchami učenia, sa niekedy sťažujú, že učitelia nechcú akceptovať diagnózu ich dieťaťa.
„Nestačí ak rodič vybaví potvrdenie, že dieťa má dyslexiu, dysgrafiu a podobne a potom už iba poukazuje na to, že dieťa má objektívne príčiny a dožaduje sa iného prístupu od školy. Niektorí dokonca hudú do detí iba o tom, že v škole majú právo na výnimku. Týmto deťom sa treba venovať špeciálne a učitelia na základných školách na to nie sú vyškolení.“
Takže učiteľ bez špeciálnych kurzov nemá šancu takéto dieťa správne viesť?
„Nemá. Ale jeho povinnosťou je, aby sa venoval každému svojmu žiakovi. Preto by mal vyhľadať pomoc špeciálneho pedagóga, konzultovať alebo si nájsť literatúru. Ak sa totiž dieťaťu neposkytne pomoc, vyvinú sa u neho poruchy správania. A pritom stačí riešiť pôvodný problém, zaplniť jedno okienko a bol by z neho super žiak. Poznám chlapca, ktorému nevenovali pozornosť dostatočne včas, mysleli si, že je hlúpy - dnes chodí už aj do poradne, ale nestačí mu to.“
A čo s tým? Preradiť dieťa do osobitnej školy?
„Je to ťažké. Ale do osobitnej školy takéto dieťa nepatrí. Skôr na rok, na dva do špeciálnej triedy, kde sa mu bude venovať špeciálny pedagóg. Chyba je v tom, že rodičia často nevedia, na koho sa obrátiť. Poznajú iba pediatra, zubára, detského psychológa.“
Keď chce škola integrovať deti s poruchami učenia, musí mať špeciálneho pedagóga?
„Takýmito poruchami sa zaoberajú liečební pedagógovia. Ale sú úplne jednoduché metódy, ktorými možno dyslektika naučiť čítať: okienková metóda alebo slabikovanie. Učitelia nepoznajú ani tie a stačilo by to, aby pomohli deťom aj sami sebe.“
Môže takto pomôcť svojmu dieťaťu aj rodič?
„To záleží aj od toho, aké hlboké je postihnutie. Niekedy je už dieťa psychicky príliš unavené. Vtedy treba naprávať nielen pôvodný problém, ale aj tie, ktoré sa vinou jeho neriešenia vytvorili. S týmito poruchami sa treba zaoberať už v škôlke. Dobrá učiteľka, ktorá dieťa pozná, dokáže rozpoznať takéto problémy a poslať ho na psychologické vyšetrenie.“
