Vychudnutá lasica, ktorú ešte prednedávnom kvárila ťažká choroba, vybrala sa hľadať niečo do prázdneho bruška. Snorila najskôr okolo stajne i kurína, nič súce však nenašla. Ako tak okolo starého domu chodila, objavila neveľkú dieru na pôjd. Stačil skok a úzkou dierou sa pretiahla dnu. Tam si táto nepozvaná maškrtnica usporiadala nikým nerušené hody: vyjedala, hryzkala, maškrty si znášala. A za komínom našla zavesenú chutnú slaninku. Po týždni hodovania veľmi stučnela. Koncom týždňa, bolo práve po večeri, keď začula v dome akýsi hluk. Zľakla sa a chcela ujsť cez známu dieru. Ale čo to? Nemôže sa ňou prepchať. Nech to skúša zľava, sprava, hlavou vopred - diera je jej pritesná. Začudovane hľadí na dieru v dreve, nechápe, prečo sa jej cez ňu len chvost prepchá.
Starý potkan, čo na pôjde roky žil, sa hodnú chvíľu prizeral jej neúspešnej snahe. Potom si na oči pomaly okuliare založil, podišiel k nej a múdrosť, na ktorú rokmi prišiel, jej prezradil:
"Kmotrička lasička, sem si prišla vychudnutá po chorobe. Nič si si nepriniesla, nič si nespravila, len si týždeň z cudzieho hodovala. A tak vedz, že aká si sem prišla, len taká stadeto odídeš."
Poučenie:To, čo rýchlo a bezprácne získaš, nemá zvyčajne trvalú hodnotu.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
