BRATISLAVA 5. mája (SITA) - Európska komisia sa po jesennom krotení optimizmu v súvislosti so slovenským hospodárskym rastom opäť vracia k pozitívnejším číslam. Kým na jeseň Brusel znížil odhad rastu slovenskej ekonomiky na rok 2015 o 0,6 percentuálneho bodu na 2,5 %, v aktuálnej jarnej prognóze svoj odhad opäť navýšil na 3 %. Mierne optimistickejšie sa pozerá aj na rok 2016, pre ktorý prognózu hospodárskeho rastu krajiny komisia navýšila o 0,2 percentuálneho bodu na 3,4 %.
"Domáca spotreba by mala pokračovať v posilňovaní a mala by tak zostať hlavným motorom hospodárskeho rastu," konštatuje v jarnej ekonomickej prognóze, zverejnenej v utorok, Európska komisia. Súkromná spotreba by tak podľa Bruselu mala naďalej ťažiť z rastúcich reálnych príjmov, rastúcej zamestnanosti a zvyšujúcej sa spotrebiteľskej dôvery. "Tieto faktory by mali naďalej podporovať rast súkromnej spotreby, ktorá môže byť taktiež posilnená sériou reforiem na trhu práce, ktoré vstupujú do platnosti v roku 2015, vrátane zvyšovania minimálnej mzdy či redukcie odvodov platených nízkopríjmovými zamestnancami," píše sa v prognóze.
Zaostávať by nemala ani investičná aktivita. Plánovaná expanzia v automobilovom a telekomunikačnom priemysle spolu s pokračujúcou výstavbou cestnej infraštruktúry by tak podľa Bruselu mali prispieť k ďalšiemu rastu investícií o 4,6 % v roku 2015 a 3,7 % v roku 2016. Na druhej strane slovenské hospodárstvo nemôže podľa Bruselu stále čakať silnejšiu podporu zo zahraničia. Externý dopyt by sa totiž mohol oživiť až v roku 2016.
Spomínané zlepšenie podmienok na trhu práce by sa podľa komisie malo prejaviť v poklese miery nezamestnanosti v tomto roku na 12,1 % a v budúcom roku na 10,8 %. Pri cenovom vývoji Brusel očakáva pokračovanie útlmu z minulého roka, kedy by spotrebiteľské ceny mali aj v tomto roku mierne klesnúť o 0,2 %. Oživenie rastu cien Európska komisia Slovensku predpovedá až v roku 2016, kedy by mali stúpnuť o 1,4 %.
Brusel zároveň dôveruje Slovensku, že bude pokračovať v postupnej konsolidácii verejných financií. Deficit hospodárenia verejnej správy by mal podľa jarnej prognózy klesať z vlaňajších 2,9 % hrubého domáceho produktu na 2,7 % v roku 2015 a v roku 2016 bez ďalších opatrení na 2,5 % výkonu ekonomiky. V tomto aj budúcom roku tak komisia mierne znížila odhad deficitu verejných financií Slovenska o 0,1 % hrubého domáceho produktu.
Verejné financie by totiž podľa Bruselu mali v tomto roku ťažiť z rastúcej súkromnej spotreby a zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, čo má viesť k rastu výberu dane z pridanej hodnoty. Rast príjmov z korporátnych daní má naopak podporiť zvyšujúca sa ziskovosť podnikov a tiež rozšírenie daňovej bázy. Negatívny vplyv na rozpočet bude mať naopak daňová podpora výskumu a vývoja a taktiež zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov. Otázkou však podľa Bruselu zostáva aj vplyv avizovaného druhého sociálneho balíka Ficovej vlády, z ktorého zatiaľ konkrétne opatrenia nie sú známe.
Verejný dlh by sa mal podľa prognózy Európskej komisie v ďalších rokoch držať pod hranicou 54 % výkonu ekonomiky. Z vlaňajších 53,6 % hrubého domáceho produktu by mal podľa prognózy v tomto roku mierne klesnúť na 53,4 % a v roku 2016 by mal byť na úrovni 53,5 % hrubého domáceho produktu.
