mi kariet. Zdá sa však, že najúčinnejším pomocníkom je Všemohúci.Modlitby k Bohu sprevádzajú šport od jeho vzniku. Veď už antické olympiády vznikli aj ako súčasť uctievania bohov na Olympe. A tak športovci dúfajú, že Najprozreteľnejší bdie nad ich zápoleniami a dbá o ich víťazstvá, česť či peniaze aj dnes. Ani najúspešnejší atlét všetkých čias Carl Lewis, basketbalový génius Michael Jordan a boxerská legenda Muhammad Ali nikdy nezabúdali v triumfálnej eufórii vzdať hold Bohu či Alahovi.
Brankár Antonio Carbajala
Poďakovanie Bohu za úspech vidíme veľmi často pri veľkých futbalových zápasoch. Niektoré hviezdy sa priam vyžívajú v rituálnom prežehnávaní sa po góle, iní sa modlia pred zápasom. Známy je prípad mexickej brankárskej legendy Antonia Carbajala, ktorý v rokoch 1950 – 1966 chytal na piatich majstrovstvách sveta. Bol silne veriaci katolík. Pred jedným zápasom na MS 1962 v Chile dal rozhodca pokyn na otvorenie zápasu, a keďže sa mexický stredný útočník nemal k rozohraniu lopty, hlavný ho napomenul. Hráč však iba mlčky, zato veľavravne ukázal na svojho spoluhráča v bránke. Carbajal stál ako socha obrátený chrbtom k ihrisku – a modlil sa.
V tých rokoch bolo pre juhoamerické esá veľmi typické, že spájali svoje výnimočné výkony s vierou v Boha. Brazílčania Pelé, Garrincha, ale najmä uznávaný čierny holohlavý masér „kanárikov“ Americo, živý maskot tímu, boli známi tým, že bez modlitby nevyšli na hraciu plochu.
Futbalista Laco Petráš
Čosi podobné sa objavilo aj medzi našimi hráčmi. Na MS 1970 v Mexiku v prvom zápase Československa – v Guadalajare proti Brazílii – vsietila legenda slovenského futbalu Laco Petráš vedúci gól nášho tímu. Petráš padol po góle na kolená a prežehnal sa. Vtedajšie médiá to, prirodzene, obišli taktným mlčaním. Dnes je už situácia iná, a tak sa mnohé športové špičky aj u nás úprimne hlásia k svojmu vzťahu k Bohu. Silno veriaci je napríklad hokejista Peter Šťastný.
Tenista Goran Ivaniševič
Boh pomáha aj chorvátskemu tenistovi Goranovi Ivaniševičovi. Ten mu vraj vďačí aj za vlaňajšie víťazstvo vo Wimbledone: „Neustále som sa rozprával s Bohom. Veď to bol on, kto zoslal dážď z nebies, aby ma tak zachránil pred prehrou s Henmanom,“ usmieval sa po triumfe Goran a zároveň prezradil, čo vravel vo svojej intímnej debate pred prvým mečbalom v pamätnom trojdňovom semifinále: „Bože, keď pokazím prvý servis, skúsim zahrať eso druhým. Prosím, nech tam tá loptička spadne!“ Vzápätí urobil dvojchybu. „Okey, žiaden problém. Pokoj, Goran. Možno je práve teraz Boh na obede a nevidí ma,“ chlácholil sa Chorvát. O minútu neskôr už oslavoval víťazstvo: „To sa pánbožko vrátil z obeda.“
Skokan na lyžiach Jan Boklov
Nejeden športovec si berie so sebou na cesty knihu kníh. Silné puto viazalo s Bibliou švédskeho skokana na lyžiach Jana Boklöva. Práve tento športovec začal ako prvý lietať z mostíkov so široko roztvorenými lyžami v tvare „V“. V sezóne 1988/89 vyhral tento švédsky vynálezca „véčka“ päť z pätnástich pretekov Svetového pohára. V súkromí bol učiteľom v materskej škole a silno veril v Boha. „Bez viery by som sa neodvážil ani na mostík. Veď len pohľad z tej výšky je hrozivý,“ povedal muž, ktorý v hoteloch pred pretekmi zaspával zásadne s Bibliou pod vankúšom a pred skokmi si v pohode, priam rituálne, vychutnal cigaretku.
Tenisti John McEnroe a Gene Mayer
Nie raz sa stalo, že mágiu modlitby odsúdil protivník pobožného športovca. John McEnroe raz vynervoval veriaceho Genea Mayera, ktorý sa netakticky priznal médiám, že pred každým duelom číta Bibliu. „Big Macovi“ nebolo viac treba: „Ako sa darí Pánu Bohu?“ zakričal Mayerovi na predzápasovom obede. A keď sa McEnroovi spočiatku na dvorci nedarilo, stále si mrmlal: „To nie je fér, keď môj súper hrá s pomocou Pána Boha.“ Mayera to tak vyviedlo z miery, že duel, ktorý sa pre neho výborne vyvíjal, napokon prehral.
