Keď Žigo Pálffy pred odchodom na zápas svoju priateľku Zoru Czoborovú pri bozku veselo tľapne po zadku, je správne naladený na zápas.
Pred hodinou H, keď treba podať najlepší výkon, je dôležitá tradičná príprava. Športovci majú svoje rituály, ktoré sú už rutinnými návykmi. Bojové formulky pred zápasom i po ňom, hlúčiky pred prvým buly okolo brankára či poklepávania po chráničoch sú neustálou témou rozhovorov, debát a pikantných zákulisných rečičiek a podpichovaní. Lenže každý jednotlivec má aj svoje vlastné tajnôstky, vlastné rituály. Nedajú na ne dopustiť a neraz dochádza až k paradoxným situáciám.
Vodný slalomár Marek Jiras
Český vodný slalomár Marek Jiras si na OH v Sydney pred rozhodujúcou jazdou išiel, ako vždy, pospať. Lenže zaspal tak tuho, že keby ho neboli priatelia z tímu zobudili, o jeho bronzovej medaile, ktorú si touto jazdou vybojoval, by sa mu dnes mohlo akurát tak snívať.
Hokejista Pavol Demitra
Pavol Demitra, hviezda St. Louis Blues, nám svoj rituál opísal takto: „Tesne pred odchodom na štadión si dám silnú čiernu kávu, priam ,smrťáka‘, hoci vôbec nie som kávičkár. Na obed musím mať špagety, kolu a zákusok. Od druhej do štvrtej spím, potom vleziem pod studenú sprchu. K rituálu patrí aj čokoládová tyčinka Kitekat. Dvadsať minút pred vstupom na ľad sa začnem obliekať. Vždy si všetko dávam na seba z ľavej strany: od nálaketníka až po korčule, od chráničov po rukavice. Potrebujem mať pocit, že som urobil všetko pre to, aby sa nám zápas vydaril. V šatni sa dopujem rockovou muzikou, počúvam Team, Haberu, Metalindu, Tublatanku, Riša Müllera… Avšak polhodinu pred zápasom už musí byť v kabíne absolútne ticho. Je súčasťou tímovej koncentrácie.“
Hokejista Žigo Pálffy
O pohodlie čísla 33 z Los Angeles Kings, Žigmunda Pálffyho, sa významnou mierou stará jeho priateľka Zora Czoborová. Bývalá fitneska nám trochu priblížila potrebnú súhru okolností, bez ktorej by skalický rodák nemal svoj ideálny hokejový deň: „Žigo nemá žiadne rituály, ktoré by ho výrazne odlišovali od spoluhráčov. No na jeden si veľmi potrpí. V deň zápasu doma v LA v Staples Centre si po predpoludňajšom rozkorčuľovaní a obede dožičí poriadny spánok. Okolo dvanástej sa naobeduje, o pol jednej či jednej zaľahne a spí až takmer do štvrtej. Pred pol piatou nasadne do auta a ide na štadión, kde sa spravidla tri hodiny pred zápasom stretávajú všetci hráči. Keď odchádza z domu a pri bozku ma veselo tľapne po zadku, viem, že je skvele naladený a na zápas sa teší.“
Pilot James Hunt
Majster sveta z roku 1976 vo Formule 1 potreboval pred jazdou rozptýlenie. Bol nespútaným živlom, rád prekračoval spoločenské konvencie. Keď vo svojom obývacom kamióne pri okruhu dával novinárom interview, pre šťastie mu obyčajne sedelo na kolene krásne dievča. Pred každou Veľkou cenou vošiel do miestnosti hostesiek, jednu z nich si vybral a dohovoril si s ňou rande. Svoj nekonvenčný prístup k životu dal najavo dokonca aj vo svojom testamente (James zomrel na infarkt v roku 1993 vo veku 45 rokov). Jeho priatelia našli v závete milý pozdrav: päťtisíc libier na poriadny večierok.
