FOTO – Archív

Po druhej svetovej vojne vyrástlo na 2,5 km dlhej Stalinovej triede vo východnom Berlíne štrnásť monumentálnych blokov dlhých 300 metrov obložených kachličkami s ornamentmi. Postavili ich v rekordnom čase. Ulica potom dostala meno po Karolovi Marxovi a mala demonštrovať prednosti socializmu. Byty boli určené pre najzaslúžilejších robotníkov a ešte dnes v nich býva asi dvadsať percent starousadlíkov. Spolu so súmrakom komunistického režimu chátrali aj budovy.

Po rokoch šede sa však dočkali generálnej rekonštrukcie a ulica sa prebudila k novému životu. A tak na niekdajšom výstavnom bulvári dnes už neexistujúcej NDR rastú ako huby po daždi nové reštaurácie, kaviarne, pobočky bánk. Ožívajú aj obchody. Ešte pred dvoma rokmi bolo viac ako štyridsať percent obchodov prázdnych, dnes ich je prenajatých až osemdesiatpäť percent. Zostali tu však niektoré relikty, napríklad veľké kníhkupectvo Karola Marxa, chystá sa aj znovuotvorenie „bratskej“ kaviarne Varšava.

I keď sa vo východonemeckých mestách ľudia snažia opustiť panelovú výstavbu, asi päťtisíc bytov na Marxovej triede problémy nemá. Bývať na prvej socialistickej triede je dnes, naopak, módou. Historici, politici, architekti a najmä investori vedú diskusie o správnom historickom a spoločenskom chápaní projektu. Faktom však zostáva, že bulvár sa stal svojou ojedinelou architektúrou jedným z najvýznamnejších pamätníkov povojnovej nemeckej architektúry.