KRESBA - SME
l 25 miliónov výtlačkov. Vydavatelia v západných krajinách, kde má kriminálny román dlhú tradíciu, môžu len ticho závidieť. Rusko má svoju vlastnú Agathu Christie.Úspešná spisovateľka sa občianskym menom volá Marina Anatolijevna Alexejevová. Zo strachu zo svojich nadriadených sa však rozhodla používať pseudonym. Milióny čitateľov ju preto poznajú ako Alexandru Marininovú.
Alexandra, vyštudovaná právnička, začala svoju kariéru v milícii, pracovala ako laboratórna asistentka na Akadémii Ministerstva vnútra ZSSR. Vo výskumných a vzdelávacích inštitúciách rezortu strávila 20 rokov. Zameriavala sa na kriminálnu štatistiku, zaujímali ju zločinci so psychickými anomáliami, páchatelia násilných trestných činov.
Pátrala po tom, čím sa líši kriminálnik, ktorý vraždí ľudí, od kriminálnika páchajúceho krádeže. Aby to zistila, navštevovala väznice, rozprávala sa s kriminálnikmi, študovala ich životopisy, hľadala súvislosti s ich výchovou, záujmami a priateľmi. Napísala viac ako 40 teoretických prác. OSN vydalo jej monografiu Zločin a prevencia pred zločinom v Moskve. Keď vo februári 1998 odchádzala podplukovníčka Marininová do výslužby, bola už slávnou autorkou. Jej skutočné literárne ambície sa však len začínali.
Romány sú realitou
Za 20 rokov profesionálneho štúdia zločinu spoznala Alexandra Marininová ľudí na oboch stranách zákona. Stretla sa so zločincami i skorumpovanými, chamtivými a na podsvetie napojenými členmi polície. Sama tvrdí, že v jej knihách nie je nič, čo by v Rusku nemohlo byť realitou.
Ústrednou hrdinkou jej kníh je úspešná policajná komisárka Anastasja Pavlovna Kamenská, tridsaťročná dáma s právnickým diplomom. Získala hodnosť majora polície, má fenomenálnu pamäť, veľmi veľa fajčí a pije nadmerné množstvo kávy. Nemá vzťah k prírode, nezaujíma ju domácnosť, často ju bolí chrbát. Občas si poplače, rada si dlho pospí, privyrába si ako prekladateľka. Ovláda totiž štyri cudzie jazyky. Jej miery sú 94-63-88, meria 178 cm, váži 66 kg. Keď chce, vyzerá ako sivá myška, inokedy je celkom príťažlivá. Profesionálna bojovníčka proti zločinu je chladná žena, hoci už niekoľko rokov miluje istého profesora. Zdráha sa vydať, jediné, čo ju zaujíma, je intelektuálna práca. Oddáva sa jej naplno a kdekoľvek. Počas svojho kúpeľného pobytu príde na stopu bande, ktorá na objednávku produkuje pornografické snímky s brutálnou vraždou v poslednej scéne.
Hrdinka – autorkina kópia
Zdroj profesionálnej zábavy si však dokáže nájsť aj v kruhu svojej rodiny – napríklad pekná priateľka jej nevlastného brata sa náhodou ocitne na muške kriminálnikov, ktorí do USA predávajú vojensko-technické informácie. Raz odhaľuje šéfov podsvetia, inokedy jej vplyvný šéf mafie pomáha pri rozlúštení prípadu. Anastasia Pavlovna je úspešná, avšak žiadna dokonalá superžena.
Alexandra Marininová sa netají tým, že hlavná protagonistka jej románov je takmer presnou kópiou jej osobnosti. Obe sa rady obliekajú do čiernej a fialovej, obľubujú cigarety s mentolom, nepijú alkohol (výnimku spravia len pri bielom martini), pijú veľa kávy, obľubujú čínsku kuchyňu, krabie prsty, syr a kukuricu z konzervy, počúvajú Verdiho a čítajú romány Sidneyho Sheldona. Nenávidia cvičenie a naplno sa oddávajú tvorivej práci. Alexandra Marininová však priznáva: „Kamenská je lepšia, je vytrvalejšia, talentovanejšia. Vie aj po francúzsky a na rozdiel odo mňa aj šoféruje.“
Píše podľa vlastného vkusu
Sociológovia tvrdia, že Marininovej romány by mohli byť učebnicou k štúdiu ruského človeka. Aj domáci novinári informujúci o kriminalite ich dôverne poznajú. Pri popise hrôzostrašných udalostí používajú prirovnanie „s niečím takým sa nestretnete ani v príbehoch Marininovej“. V jej románoch by ste totiž darmo hľadali potoky krvi či znetvorené telá. Kráľovná ruského krimirománu nezaprie ženský pohľad: „Píšem o tom, čo by som si sama rada prečítala. Píšem podľa vlastného vkusu, ani príliš uhladene, ani prízemne. Zdá sa, že keď píšem pre seba, píšem pre väčšinu.“ Jedným z tajomstiev veľkého úspechu je ženská hrdinka. V deväťdesiatych rokoch, keď ju Marininová vymyslela, boli autormi i hrdinami kriminálok muži. Faktom tiež je, že svet detektívov a komisárov priťahuje všetky sociálne vrstvy čiateľov, všetky vekové skupiny a národnosti. Domáca literárna elita tento žáner síce neuznáva, aktuálnosť Marininovej tém, ktoré udierajú na strunu v duši ruského človeka, nemožno uprieť. Noviny Izvestija, bývalý tlačový orgán vlády, pred časom napísali: „Demokracia zvíťazila, krajina číta Marininovú.“
Autor: Margita Kružliaková
