Bernhard Schlink (1944) spisovateľ. Začal písať kriminálne romány - Gordický uzol, Selbov podvod, Selbova spravodlivosť, v ktorých sprítomňuje aj politickú aktuálnosť nemeckej histórie. Román Predčítač, ktorý vyšiel aj v českom preklade Tomáša Kafku vo vydavateľstve Prostor, získal mnoho ocenení a bol preložený do desiatok jazykov. Súbor poviedok Úteky z lásky obsahuje sedem rôznych príbehov, v ktorých hrdinami sú prevažne muži, čo svoju zdanlivú ukotvenosť v živote a každodennú monotónnosť riešia útekom zo vzťahov.
Joschka Fischer, minister zahraničných vecí nemeckej spolkovej vlády. FOTO - ČTK
O bilancii nemeckých šesťdesiatosmičkárov, vyčerpanej generácie a jej vyčerpanej vlády Táto vláda je vládou mojej generácie. Boli sme proti vojne vo Vietname, za Pražskú jar. Dali sme sa na pochod inštitúciami. Pomery sme nemohli zvrhnúť, tak sme sa v nich museli zabývať, aby sme ich mohli zmeniť zvnútra. Za Helmuta Schmidta sme boli na to ešte primladí a na Helmuta Kohla sme zas boli dlho slabí.
Teraz alebo nikdy
Roku 1998 všetci - od Joschku Fischera po Lafontaina - hovorili, že ak sa naša generácia nedostane do vlády teraz, pri ďalších voľbách ju už predbehne ďalšia. Ale dostala sa do vlády. A napriek sklamaniu z jej výkonu ju zvolili znovu. Voliči jej dali druhú šancu.
Vláda sa jej nechopila. Namiesto potrebných reforiem flikuje problémy, v ktorých Nemecko viazne. Reformy by si žiadali nové koncepcie a individuálnu zodpovednosť, na ktorú by spoločnosť musela byť nastavená a na ktorú by sa nemohla nastaviť bez konfliktov. Lebo organizované záujmy sa reformám bránia: farmakologický priemysel a lekári reforme zdravotníctva, odbory reforme trhu práce a dôchodkovej reforme a každý, kto práve má čo stratiť, daňovej reforme. Lebo zvyšovanie tej či onej dane, keď sa postihnutí práve nevládzu zomknúť k účinnejšiemu odporu, je jednoduchšie ako úsporné koncepcie. Lebo aj bez koncepcií a reforiem to nejako pôjde. Lebo hospodárstvo sa do ďalších volieb azda nejako lepšie rozbehne. Lebo dôvody sú pochopiteľné, aj prázdne frázy, zamlčiavanie a skrášľovanie, vyhýbavé slová, odhodlané pózy a gestá - tak to už vlády robia keď nevedia, ako ďalej.
Ale keďže táto generácia pohŕdala falošnou harmóniou, opľúvala frázy a pózy a hrdila sa vlastnou poctivosťou, je to žalostné.
Kedysi táto generácia hlboko nedôverovala akejkoľvek moci, ktorá sa osamostatnila a chcela existovať len sama kvôli sebe, ale pri posledných voľbách už nemala dôležitejší program ako ten, že kancelár chce zostať kancelárom a vláda vládou. Pochod inštitúciami bol úspešný, ale to bolo všetko.
Vždy sme chceli, aby nás mali radi, aby všetci uznali, že máme pravdu a čisté úmysly. Aj nová vláda je pobúrená, keď niekto nechce uznať jej ťažkú prácu za posledné štyri roky. A niekedy mám pocit, že populistické vety kancelára nevyplývajú ani tak z politického kalkulu, ako z jeho úprimnej potreby byť obľúbený.
Vyčerpaná generácia
Ale to, že populizmus má prednosť pred programom, krátkodobé pred dlhodobým, má aj hlbší dôvod. Sme vyčerpaní. Nielen v politike - z angažovaných učiteľov z mojej generácie sú dnes mnohí vyhorení a v penzii, kritickí právnici a lekári sa v pokročilejšom veku väčšmi starajú o svoj zdravší životný štýl, ale prispôsobili sa rovnako ako ich nekritickí kolegovia, novinári namiesto zápalu už len všetko vedia najlepšie a teológovia sú už rokmi spätí so svojimi farskými, dekanskými, biskupskými úradmi a z ich kritických začiatkov zostala len akási neurčitá náboženská nezáväznosť. V mojej vlastnej profesii to nevyzerá oveľa lepšie: právnici, ktorých vychovali profesori našej generácie, už nebudú prisahať na zákon, ale na ústavný súd, a my sme sa s tým vyrovnali.
Čo nás vyčerpalo? Čím sme preťažení? Neísť do armády, viať dlhými vlasmi, kašľať na kravaty, postupovať na straníckych grémiách - prvé kroky verejného a politického života neboli ťažké. Ani nesmeli byť ťažké, naopak, museli byť zábavné. Neboli ťažké, lebo svet bol zneistený a nemal čo ponúknuť. V stranách, na univerzitách, v cirkvi, v armáde, všade vládol pocit, že staré sa prežilo obsahom aj formou. No akokoľvek vyzerali vtedajšie štruktúry zneistené, boli odolné a pevné spôsobom, ktorý pramenil z ich dlhého trvania. Pokojne sa mohlo rozbíjať, pomery boli príliš stabilné na to, aby rozbíjanie malo naozaj úspech a aby bolo treba prevziať zodpovednosť a stavať namiesto starého niečo nové.
Boli sme rozmaznaní skúsenosťou z ľahkého rozbíjania, z lákavého vzorca rozdávania namiesto hospodárenia. Teoretická sila sa premrhala na vzdušné zámky. Táto generácia je vyčerpaná, lebo je preťažená, a je preťažená, lebo nie je vybavená na to, aby čelila požiadavkám, s ktorými sa potýka.
To nie je dobrá perspektíva pre znovuzvolenú vládu. Odkiaľ by mala vziať novú silu? Z toho, že sa rozpamätá na reformátorské nadšenie a morálne nároky svojich začiatkov? Že zaregistruje, že ochota k reformám a obetiam by tu možno bola? Z hrdosti a vzdoru, z ambície predsa len tú bilanciu obrátiť? Je to vláda mojej generácie a ja som sa ešte nevzdal nádeje.
BERNHARD SCHLINK
