Na slovensko-nemeckom politickom nebi niet momentálne ani mráčka. História v podobe slovenského štátu, ktorý existoval s požehnaním Adolfa Hitlera, už nevrhá tiene, konečne prebieha odškodnenie obetí nacizmu a chlad, ktorý vo vzájomných vzťahoch zavanul po nástupe autoritatívneho premiéra Mečiara k moci, pominul s výmenou vládnej garnitúry.
S nástupom prvej Dzurindovej vlády v roku 1998 sa počet vzájomných kontaktov závratne rozrástol. Korunovala ich návšteva Gerharda Schrödera v októbri 2000, vôbec prvá návšteva spolkového kancelára v desaťročnej histórii Slovenska. Povestné sú vzťahy oboch prezidentov, ktoré fungujú rovnako príkladne ako vzťahy medzi ich rodnými mestami - Wuppertalom a Košicami.
Právny rámec bilaterálnych vzťahov predstavuje nemecko-československá zmluva o susedských vzťahoch z februára 1992, ktorá uznala Slovensko za nástupnícky štát ČSFR. Za desať rokov od nadviazania diplomatických stykov boli podpísané ďalšie významné dohody, ktoré upravujú podmienky pri zamestnávaní pracovníkov i gastarbeitrov, podpísali sa dohody o cestnej premávke, kultúre i životnom prostredí. Pre Slovensko predstavuje Nemecko advokáta, ktorý nás obhajuje pri prípravách na vstup do Európskej únie a NATO a najväčšieho zahraničného investora. Pre Nemecko je zase naša krajina perspektívnym trhom, štvrtým najväčším obchodným partnerom medzi krajinami strednej a východnej Európy. Nemci navyše nemajú problém sa u nás dohovoriť. Štatistiky uvádzajú úctyhodné číslo - na školách sa nemčinu učí 350 tisíc detí. A čo ešte ich otcovia a dedovia.
Nemčina sa stala pre Slovákov atraktívnym jazykom, ktorý im otvoril dvere na nemecké univerzity a sprístupnil štipendiá, ktoré nemecká strana udeľuje absolventom vysokých škôl, doktorandom, učiteľom a mladým vedeckým pracovníkom.
Popri Rakúsku a Českej republike je pre nás Nemecko atraktívnym partnerom aj v oblasti kultúry. Slovensko viažu s nemeckým kultúrnym priestorom historické vzťahy, založené nemeckými osadníkmi. Spolupráca v kultúrnej oblasti sa zmluvne opiera o dohodu o kultúrnej spolupráci z mája 1997. Dlho očakávaná zmluva síce nebrzdila nadväzovanie kontaktov, jej podpis ale zjednodušil pre obe strany dialóg s úradmi. V oboch krajinách fungujú kultúrne inštitúty, v Bratislave už 12 rokov pracuje Goetheho inštitút, ktorý má za sebou tisícky absolventov jazykových kurzov a stovky zaujímavých podujatí. Slovensko už začali objavovať aj nároční nemeckí turisti a zhodujú sa v tom, že ako turistický raj máme budúcnosť. V roku 2001 navštívilo našu krajinu 170 tisíc nemeckých turistov, čo je tretia najpočetnejšia skupina turistov po Čechoch a Poliakoch.
Mostom medzi oboma národmi je asi 5500 karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a asi 30 tisíc slovenských emigrantov, ktorí sa v Nemecku usadili po roku 1968.
Slovensko-nemecké partnerstvo sa stavia na pevných základoch. Od roku 1990 pracuje nezávislá komisia expertov, ktorá má neľahkú úlohu zhodnotiť spoločné dejiny Nemcov, Čechov a Slovákov v 20. storočí. Sedem nemeckých, sedem českých a päť slovenských historikov sa pravidelne stretáva a organizuje medzinárodné konferencie, kde sa diskutuje o spoločnej histórii. Tak, aby už na budúcnosť nevrhala minulosť svoje tiene.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
