Kancelár Gerhard Schröder v septembri minulého roka vstal z mŕtvych. Navzdory dlhodobo nepriaznivým prieskumom verejnej mienky, napriek nevôli hospodárskych nemeckých kruhov a na zlosť Spojeným štátom, vyhral azda najdramatickejšie parlamentné voľby v nemeckej histórii. Dopomohlo mu k tomu katastrofálne počasie, odvaha pohnevať si amerického spojenca a televízne duely.
Schröderovo víťazstvo bolo dobrou správou aj pre Slovensko. Hoci kresťanskí demokrati v čele s bývalým kancelárom Kohlom urobili pre integráciu postkomunistických krajín veľa, sociálnodemokratický kancelár bol pre Slovensko predsa len čitateľnejší ako jeho konzervatívny volebný rival Edmund Stoiber. Obaja síce pred voľbami podporovali rozšírenie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy, lenže Stoiber mal zakaždým po ruke nejaké ALE.
Schröder nie je nezaujímavým politikom. Po legendárnom striedaní stráži pred piatimi rokmi, ktoré ukončilo 16-ročnú éru Helmuta Kohla, priniesol do najvyššej nemeckej politiky naozaj niečo nové - dokonalý obraz jeho osoby, ktorý dostáva prednosť pred konkrétnym programom. A na rétoriku, v ktorej je práve Schröder majstrom, voliči dajú. Jeho politický frak je strihaný čisto a precízne podľa moderného európskeho strihu.
Niečo na spôsob britského premiéra Tonyho Blaira, ku ktorému sa napokon Schröder sám hlási: výrečný, elegantný a rozhodný. Nie nadarmo pripomína predvolebný slogan „nový stred“ v prípade Schrödera tak veľmi „tretiu cestu“ britského Tonyho. Povestné majstrovstvo diplomacie vraj staronový kancelár cibril už od malička.
Vyrastal v prostredí povojnovej chudoby spolu so štyrmi súrodencami. Gerhard Fritz Kurt Schröder sa narodil v znamení Barana 7. apríla 1944 v dolnosaskom Mosenbergu v rodine upratovačky a pomocného robotníka. Otca nikdy nepoznal, pretože padol počas druhej svetovej vojny v Rumunsku. Ako najstarší syn čoskoro prevzal úlohu hlavy rodiny. O chudobných pomeroch, v ktorých vyrástol, hovorí často a rád. Vyučil sa v obchode s porcelánom, diaľkovo študoval právo, krátko ako advokát aj pracoval. Do sociálnej demokracie (SPD) vstúpil v roku 1963 a do Spolkového snemu si zasadol v roku 1980.
V roku 1986 sa prvýkrát pokúsil získať kreslo predsedu dolnosaskej krajinskej vlády, úspešný však bol až o štyri neskôr. Na čele Dolného Saska bol až do roku 1998 a v posledných rokoch nikto nepochyboval, že je to len odrazový mostík do celoštátnej politiky. A naozaj. V septembri 1998 sa stal kancelárom a o pár mesiacov neskôr prevzal aj stranícke kormidlo. Prezývajú ho „súdruh bossov“ pre jeho čulé styky s veľkopodnikateľmi.
Biografická kniha o najmocnejšom mužovi Nemecka, ktorá vyšla krátko pred minuloročnými voľbami, ho opisuje ako človeka nadmieru šetrného. Vcelku láskavý portrét však odhaľuje aj jeho nedostatky - názorovú nestálosť a prehnaný záujem o vystúpenia pred televíznymi kamerami. (čtk, mim)
NEMECKO
Názov štátu: Nemecká spolková republika (v oficiálnom styku: Spolková republika Nemecko)
Bundesrepublik Deutschland
Hlavné mesto: Berlín (3 500 000 obyv.)
Rozloha: 356 520 km2
Územné členenie: 16 spolkových krajín
Počet obyvateľov: 82 400 000
Počet cudzincov: 6,88 mil.
Hustota osídlenia: 227 obyv./km2
Náboženstvo: 57 mil. kresťanov, z toho 28,9 mil. protestantov a 28 mil. katolíkov, 1,7 mil. moslimov
Národnostné menšiny: lužicko-srbská, frízska, dánska
Úradný jazyk: nemecký
Štátne zriadenie: spolková republika v podobe dvojstupňovej federácie
Mena: EURO
Štátny sviatok: 3.10. (deň zjednotenia - 1990)
Hlava štátu (spolkový prezident): Johannes RAU (od 1.7.1999)
Predseda vlády (spolkový kancelár): Gerhard SCHRÖDER (od 27.10.1998)
Zákonodarný orgán: Spolkový snem
Hlavné politické strany:
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD)
Kresťansko-demokratická strana / Kresťansko-sociálna únia (CDU/CSU)
Zväzok 90/Zelení
Slobodná demokratická strana (FDP)
Strana demokratického socializmu (PDS)
Diplomatické styky: od 1.1.1993
Internet:
www.deutschland.de
www.germanembassy.sk
www.bundesregierung.de
www.bundestag.de
www.auswaertiges-amt.de
(Podľa MZV SR, mim)
NAJVÝZNAMNEJŠIE
BILATERÁLNE
STRETNUTIA
* Návšteva prezidenta SRN J. Raua v SR (16. septembra 1999)
* Návšteva prezidenta SR R. Schustera v SRN (29. novembra 1999)
* Návšteva predsedu NR SR J. Migaša v SRN (5. - 7. septembra 1999)
* Návšteva predsedu vlády SR M. Dzurindu v SRN (10. - 13. marca 1999)
* Návšteva predsedu vlády SR M. Dzurindu v SRN (10. novembra 1999)
* Návšteva ministra zahraničných vecí SR E. Kukana v SRN (2. - 3. februára 1999)
- - -
* Návšteva spolkového kancelára G. Schrödera v SR (25. októbra 2000)
* Návšteva ministra zahraničných vecí SRN J. Fischera v SR (28. augusta 2000)
* Návšteva prezidenta SR R. Schustera v SRN (19. januára 2000)
- - -
* Štátna návšteva prezidenta SR R. Schustera v SRN (9. - 13. októbra 2001)
* Návšteva predsedu NR SR J. Migaša v SRN (3. - 4. apríla 2001)
* Návšteva ministra zahraničných vecí SR E. Kukana v SRN (19. - 20. januára 2001)
- - -
* Pracovná návšteva prezidenta SR R. Schustera v Hamburgu (22.-23.2.2002)
* Pracovná návšteva prezidenta SR R. Schustera v Aachene 7. - 8. 5. 2002)
* Pracovná návšteva predsedu vlády SR M. Dzurindu v Berlíne (19.2.2002)
(Podľa MZV SR)
