Spoločnosť Siemens patrí k najväčším zahraničných investorom s celkovým objemom priamych investícií vo výške takmer 9 miliárd korún a ročným obratom 16 miliardy korún. Z celého objemu produkcie smeruje až 80 percent na export, čím Siemens nezanedbateľne prispieva k zlepšeniu obchodnej a platobnej bilancii Slovenska. Siemens má vlastnícky podiel v trinástich slovenských spoločnostiach, kde zamestnáva viac ako 9 tisíc ľudí.

Nielen o úspechoch spoločnosti sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom PETROM KOLLÁRIKOM.

* Prvýkrát sa Siemens na Slovensku objavil už v roku 1902, keď vybudoval elektrické osvetlenie pre 65 tisíc obyvateľov vtedajšej Bratislavy. Minulý rok tak vaša spoločnosť oslávila úctyhodnú storočnicu. Aký je recept Siemensu na dlhovekosť?

„Nechcel by som používať kvetnaté frázy, ale v našom prípade naozaj platí, že za dlhovekosť ďakujeme tomu, že sme boli inovační. Siemens bol vždy na čele technického pokroku a sám prinášal najnovšie výdobytky techniky a technológií na trh - a to z vlastného výskumu. Úspech Siemensu určite spočíva aj v tom, že sa vždy koncentroval na kvalitu svojich výrobkov, služieb, ale aj svojich ľudí. Na prvom mieste je náš zákazník. Recept na dlhovekosť tkvie aj v serióznosti nášho prístupu a v neposlednom rade aj v tom, že ako jedna z mála veľkých firiem sme si zachovali veľmi široké portfólio svojich služieb, od mikročipu až po jadrovú elektráreň. To umožňuje firme v kritických časoch pomerne ľahko vyrovnávať výkyvy. Dôležitý je pre nás aj vzťah k vnútornému životu firmy. Vždy sme pociťovali voči svojím pracovníkom istú sociálnu zodpovednosť a voči svojmu prostrediu.“

* Oficiálne zastúpenie na Slovensku sa datuje od roku 1993, čo znamená, že tento rok oslavujete ďalšie okrúhle výročie. Ako sa zmenil Siemens za posledných desať rokov?

„Zmenil sa veľmi výrazne. Z malej firmičky, vlastne zastúpenia, v ktorom bolo niekoľko servisných technikov pre medicínsku techniku, vyrástla firma, ktorá má dnes 9300 zamestnancov a podiel v 13 rôznych spoločnostiach. Začiatky neboli ľahké, pretože neexistovali recepty, ale platí, že odvážnemu šťastie praje. Naša firma našla odvahu a vkročila na toto nezmapované územie. Myslím, že to jej zaručilo úspech, pretože ako sa hovorí, netreba byť najlepší, ale treba byť prvý, hoci v našom prípade, myslím, platí oboje.

Slovenský Siemens je dnes hodnotený ako jedna z najúspešnejších regionálnych spoločností v strednej a východnej Európe, nielen čo sa týka obratu, ale aj šírky a hĺbky portfólia poskytovaných služieb a veľkosti v danej krajine.“

* V roku 1999 ste sa v rozhovore pre týždenník Trend sťažovali na nepriaznivé podnikateľské prostredie. Vtedy ste povedali: „Investor rozmeru Siemensu nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, chce najmä právnu stabilitu a fungujúcu infraštruktúru.“ Zmenili sa odvtedy podmienky na Slovensku?

„Samozrejme, hoci zmeny sa dejú pomalšie ako sme si to predstavovali po revolúcii. Myslím si, že historické obdobia sa nedajú preskakovať, ten vývoj je pomalší, ale trvalý. Veľa sa za posledných desať rokov udialo v oblasti právnej istoty, v oblasti vymáhateľnosti práva, aj keď ešte nie sme so všetkým spokojní. Pokročila aj kvalita zákonov, ale stále sa snažíme o ich vylepšovanie aj na úrovni podnikateľov., Žiaľ, podnikatelia nie sú dostatočne priebojní a efektívni, aby ovplyvňovali právne prostredie, v ktorom sa pohybujú. Hlavne v posledných rokoch je to politická stabilita, ktorá prispieva k lepšiemu podnikateľskému prostrediu a napomáha ďalším investíciám do krajiny.“

* Vaša spoločnosť sa dnes môže prezentovať viacerými úctyhodnými číslami. Skúsme to obrátiť. Čo by sa stalo, keby Siemens zo Slovenska odišiel?

„Predovšetkým by to znamenalo, že by o prácu priamo prišlo viac ako deväť tisíc ľudí a niekoľko tisíc by svoje zamestnanie stratilo nepriamo, to sú tí, ktorí sú naviazaní na spoločnosti Siemensu. Keby sme spočítali všetky investície, ktoré Siemens na Slovensko dotiahol, tak by to číslo vyskočilo nad desať tisíc pracovníkov, pretože niekedy sme mali aj bratislavskú “káblovku„, bratislavskú systémovú káblovú televíziu alebo VAC, čo je technologická výrobná spoločnosť pri Piešťanoch. Keby Siemens so sebou vzal aj svoje výrobky a svoje dodávky, tak by prakticky všetky slovenské fabriky zastavili svoju výrobu, hlavne tam, kde pracujú automatizačné zariadenia. V mestách, najmä v Bratislave, by nastala tma, pretože spravujeme verejné osvetlenie. Zrejme by sme museli pre bezpečnostné nedostatky odstaviť jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice, zastavila by sa jadrová elektráreň Mochovce, neexistovala by najmodernejšia elektráreň - Paroplynový cyklus Bratislava. Vo všetkých nemocniciach by zrazu museli diagnostikovať nejakými nemodernými prístrojmi a nie tomografom, magnetickou rezonanciou, či röntgenmi a všetkými prístrojmi, ktoré im Siemens dodal. Na železniciach by bol na niektorých úsekoch problém so zabezpečovacou technikou, z domácnosti by sa vytratilo množstvo našich spotrebičov, nesvietil by nám tak krásne Prezidentský palác, či Dóm sv. Martina v Bratislave. V podstate by nefungoval ani závod Volkswagen, pretože všetky výrobné linky sú automatizované a mnohé ďalšie veci sú automatizované práve výrobkami firmy Siemens. Aj slovenská pošta by mala veľké problémy, pretože triedičky listov v centrále pošty sú naše výrobky. Televízory z Oravy by zrejme neboli také kvalitné ako teraz, keď využívajú komponenty firmy Siemens, firma Sony v Trnave by nemala niektoré komponenty. Od energetiky, priemyslu, cez automatizačnú techniku, strojárstvo, informačné systémy, počítače, či bankomaty, skrátka niet odvetvia života, v ktorom by nefigurovali výrobky a zariadenia Siemens.“

* Svetová ekonomika dnes prežíva veľmi zlé obdobie. Ako sa s globálnymi vplyvmi vyspo-riadal Siemens na Slovensku?

„Samozrejme, že v prípade takých veľkých koncernov ako je Siemens sa negatívne i pozitívne globálne vplyvy okamžite premietnu do všetkých jeho spoločností, aj do slovenskej. Vtedy sa snažíme napríklad aj odpredať niektoré spoločnosti, čo bol práve prípad už spomínanej bratislavskej káblovky, či spoločnosti VAC v Hornej Strede pri Piešťanoch. To však neznamená, že tieto firmy zanikli, predali sme ich tak, že sa pod vedením nového vlastníka úspešne rozvíjajú ďalej. Dnes sme nútení prispôsobiť sa aktuálnym trendom, momentálne relatívne negatívnemu vývoju v oblasti informačných a komunikačných technológií. To sa u nás prejavuje tak, že musíme veľmi racionálne hospodáriť s našimi zdrojmi, teda znižovať náklady tam, kde si to obchodná situácia vyžaduje. Zároveň môžem potvrdiť, že tento trend sa na Slovensku neprejavil znižovaním počtu zamestnancov. Naopak, ročne ich počet stúpa v priemere o 800 pracovníkov a to hlavne vďaka výrobným podnikom, ktoré neustále rozširujú a modernizujú svoju výrobu.“