Čo pozerá
Strašné, keď si uvedomím, že každý deň žijem iba raz a keď si večer pozriem ten deň v mysli ako na páske. Toľko nepodstatností tam vidím! To ma ubíja. Neubíja ma však pozrieť si dobrý film, tie chodia hlavne na ČT 2. Je mi jedno, z akej produkcie snímka je, hlavne, že ma zaujme. Napokon, aj česká produkcia je už pre nás zahraničná. Za rok toho Česi urobia toľko, že sa tragédia kultúry, to, čo sa udialo s našou Kolibou, veľmi ťažko vníma. Koľko to fungovalo a takto to položili na lopatky... Pri pozeraní televízie ešte zachovávam postupnosť správ: Markíza, STV, 21 na Čechoch. A vždy znovu sa rozčúlim. Hovorím si, že si správy už nikdy nepozriem, aj tak viem, čo tam bude. To vnútorné pnutie - čo zase?! - neprekonám. To je to naše slovanské samoubijstvo, masochizmus.
Čo počúva
Môžem byť úprimná? Bude to patetické, ale ja mám naozaj najradšej ticho. Ticho po strese dňa. Ticho ako relax. Ak mám možnosť, užijem si ticho v prírode, kde sa dá vnímať - je to zasa patetické - aj to rašenie trávy, aj závan vetra, hlasy prírody. No a mám aj svoje lásky hudobné - Joplinku, Hegerku, rada počúvam souly a z klasiky Mahlera.
Čo číta
Rada čítam faktografiu, v poslednom čase sa dosť venujem psychotronickej literatúre. Oceňujem na nej, že jej návody na prekonanie samého seba pomáhajú tak, ako pomáha veriacemu človeku jeho viera. Vychádza toho však príliš veľa, aby som to stíhala všetko čítať, ale keď môžem, siahnem po nej. Teraz čítam Vilikovského Posledný kôň Pompejí. Časopisy čítať nestíham, ale sledujem v novinách inzerciu, reality.
Herečka Zita Furková o svojej profesii hovorí, že podniká a pritom "mám takého náročného koníčka - herectvo". Vo svojej dabingovej firme občas zrežíruje nejaký dobrý film či seriál, z časových dôvodov však u nej režírujú aj mnohí kolegovia. Po divadelných prádninách sa na ňu môžu diváci tešiť opäť v hre Kvarteto v divadle Astorka. Ale len v prípade, že majú osemnásť rokov.
