Pavel Vilikovský a Oľga Johanidesová na včerajšom odovzdávaní Cien vydavateľstva Slovenský spisovateľ. FOTO – PETER PROCHÁZKA
BRATISLAVA – „Vlani sme vydali sedemdesiat titulov, z ktorých zhruba polovica spĺňala najvyššie kritériá na toto ocenenie, takže bolo z čoho vyberať,“ pochvaľoval si včera pri vyhlasovaní cien vydavateľstva Slovenský spisovateľ jeho riaditeľ Martin Chovanec. Ich držiteľmi sa stal Ján Johanides za novelu Nepriestrelná žena a Pavel Vilikovský za preklad poviedkovej zbierky Williama Trevora Správy z Írska.
„Nespájam a neporovnávam tieto pocty,“ reagoval Pavel Vilikovský na skutočnosť, že laureátom ceny tohto vydavateľstva bol aj vlani za román Posledný kôň Pompejí, „hoci, samozrejme, je to cena z tých istých rúk, čo svedčí prinajmenšom o tom, že s vydavateľstvom spolupracujeme vo viacerých oblastiach. Cenou som bol doslova zaskočený, dokonca aj termínom jej odovzdávania.“
Porovnávať vlastnú tvorbu s prekladaním je podľa neho ťažké, hoci predsa len je pre autora vnútorne významnejšia vlastná tvorba. „V minulom režime bol vzťah pôvodného písania a prekladania daný faktom, že kým kniha nakoniec nemusela vyjsť, prekladanie znamenalo v podstate istý zárobok. Často som sa obom činnostiam venoval paralelne, a to ešte popri riadnom zamestnaní. Dnes, keď s vydávaním mojich knižiek problémy nie sú, sa už väčšinou venujem len jednej práci. Keď sa dám na prekladanie, tak pevný termín ma tlačí a prakticky nestíham odskakovať k písaniu.“
A či mu je obzvlášť blízka írska literatúra? „Samozrejme, snažím sa sledovať aj ju, ale nemôžem hovoriť o nejakom trvalejšom záujme. Išlo o ponuku vydavateľstva, prečítal som si pár poviedok, páčili sa mi, a tak som sa dal do prekladania.“
Ján Johanides sa na odovzdávaní nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. Cenu tak prevzala jeho manželka Oľga, ktorá na obálku pridala vlastnú ilustráciu. „Trošku som knihu pomohla zaobaliť a trošku som robila akéhosi komorníka, pomáhala pri prepisovaní niektorých vecí,“ povedala Oľga Johanidesová, ktorá pôvodne chcela pre knihu vytvoriť novú ilustráciu, ale pre chorobu nakoniec vybrala jeden zo starších obrázkov.
O odmenenej knihe si myslí, že ju manžel, ktorý debutoval práve pred štyridsiatimi rokmi zbierkou noviel Súkromie, zaraďuje k najobľúbenejším textom. „Po dlhej príprave ju písal asi rok, a určite nešpekuloval nad tým, či bude ocenený on, alebo niekto iný. Už aj preto, že počas písania nesleduje tvorbu svojich kolegov, číta len veci, ktoré sa viažu k jeho dielu.“
Ceny vydavateľstva Slovenský spisovateľ si teda tentoraz odniesla próza a preklad. „Vlani sme ocenili diela z oblasti prózy a poézie, nabudúce to možno budú dva preklady,“ vysvetľuje Martin Chovanec flexibilné regule tohto nášho najstaršieho literárneho ocenenia, ktoré vzniklo dokonca o šesť rokov skôr než slávna Bookerova cena.
