Študenti detašovaných fakúlt Technickej univerzity Zvolen, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ako aj mnohých stredných škôl budú mať po zrušení osobnej železničnej dopravy na trati do Banskej Štiavnice problém s cestovaním. Najmä v nedeľu a v pondelok sú tieto spoje preplnené. „Školy však nemôžu zabezpečovať dopravu študentov medzi mestami,“ povedal Mikuláš Šupin, rektor Technickej univerzity, ktorá má v Banskej Štiavnici 550 študentov. Podľa rektora je zrušenie osobnej dopravy na niektorých železničných tratiach prejavom presadenia skupinového záujmu železníc na úkor celospoločenského. Kritizoval tiež postup, keď štát najskôr dopravu zruší a až po niekoľkých mesiacoch, keď vzniknú nové dopravné vzťahy, vytvorí podmienky pre samosprávu a iné subjekty pre prevádzkovanie tratí. V decembri podpísalo petíciu proti zrušeniu dopravy 313 študentov. Na ich list predstavitelia NR SR a vlády neodpovedali.
Investície do Rómov nepriniesli zlepšenie
Investície na rómske projekty doteraz nepriniesli skutočné zlepšenie situácie Rómov. Konštatuje to regionálna správa o ľudskom rozvoji venovaná Rómom v strednej a východnej Európe, ktorú zverejnil Rozvojový program Organizácie spojených národov (UNDP). Správa s názvom Vyhnúť sa pasci závislosti vychádza z prvého komplexného cezhraničného prieskumu rómskej menšiny. UNDP v ňom oslovilo 5034 respondentov v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a v Rumunsku. Z prieskumu vyplýva, že 79 percent Rómov nepozná žiadne podporné programy pre Rómov a 91 percent nepozná mimovládnu organizáciu, ktorej by dôverovalo.
Správa hovorí, že tretina Rómov nemá ukončené základné vzdelanie a viac ako dve tretiny neukončili strednú školu. Málo rómskych detí študuje na stredných školách. Počet rómskych detí v školách pre mentálne retardované deti vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy prevyšuje počet nerómskych detí. Vo väčšine prípadov na to však, podľa správy, neexistuje zdravotná indikácia. „Ak bude súčasná sociálno-ekonomická marginalizácia a neadekvátne vzdelávanie naďalej pokračovať, o 10 až 15 rokov nebude možné zamestnať podstatnú časť pracovnej sily v Európe,“ uvádza hlavný autor správy UNDP Andrej Ivanov.
Podľa Ivanova nie je efektívna pomoc Rómom otázkou objemu zdrojov, ale otázkou ich využitia. Správa navrhuje, aby sa krajiny strednej a východnej Európy zamerali na vzdelávanie rómskych detí, zlepšenie ich dochádzky do predškolských zariadení a ovládanie jazyka väčšiny. „Náklady na vzdelanie by sa mali považovať za dlhodobú investíciu a hradiť zo zdrojov Európskej únie,“ konštatuje správa. Podľa UNDP môže školskú dochádzku zlepšiť poskytovanie bezplatných alebo dotovaných učebníc a teplého jedla, najmä na základných školách. Správa tiež navrhuje vytvorenie Spoločného rómskeho vysokoškolského fondu, ktorý by Rómom uľahčil prístup k vyššiemu vzdelaniu. (sita)
Na vysvedčeniach bude aj národnosť
Na vysvedčeniach žiakov základných a stredných škôl bude v tomto školskom roku okrem štátnej príslušnosti uvedená aj ich národnosť. Usmernenie ministerstva školstva umožňuje, aby boli vytlačené na laserovej tlačiarni, podmienkou je predpísaný formulár. Vysvedčenia s výnimkou prvého ročníka ZŠ tak už nebudú musieť učitelia vypisovať ručne. Národnosť žiakov sa na vysvedčeniach neuvádza od školského roku 2001/2002. Ministerstvo školstva o tom rozhodlo v decembri 2001. Vtedajší šéf rezortu Milan Ftáčnik to odôvodnil snahou vyhnúť sa informáciám o utajovaných skutočnostiach. Neuvádzanie národnosti na vysvedčeniach podľa neho vyplynulo z tzv. kompetenčného zákona, ktorý parlament schválil v septembri 2001. (tasr)
