Vyučovanie končí, ale deťom sa od internetu ešte nechce odísť. Úlohu si už vypracovali, teraz sa už hrajú.
„Rešpekt pred počítačmi majú iba dospelí. Pripojenie na internet máme iba od decembra, ale deti sa hrajú na to, aké sú múdre a trúfajú si,“ hovorí učiteľka matematiky na Základnej škole na Turnianskej ulici v bratislavskej Petržalke Jela Gavenčiaková, ktorá je tunajším garantom projektu Infovek. „Sú to vlastne naši pomocníci, lebo doma majú často lepšie vybavenie ako v škole.“
Polovica techniky na Turnianskej je od sponzorov a od rodičov. Staršie počítače si spoločnými silami prerábajú. „Na počítač chodíme v rámci angličtiny, matematiky, prírodopisu, zemepisu - podľa toho, akú látku preberáme a aké máme programy,“ hovoria učiteľky. „Príprava chvíľu trvá, pretože s programom sa najprv musí naučiť pracovať učiteľ. Potom si potrebuje vyhľadať materiály, ktoré môže zaradiť do učiva a ešte si musí nájsť miesto v rozvrhu. Ale ten, kto má záujem, dostane sa do učebne. Snažíme sa to rozvrhnúť tak, aby sa k počítačom dostali raz za čas všetci.“
Šiestaci, ktorí sú práve v učebni, pracujú s počítačmi druhý rok. Ovládajú základy Wordu a Excelu, vedia kresliť, využívajú techniku na prípravu menších projektov a referátov. Učia sa hľadať informácie, spoznávajú zaujímavé linky a adresy.
„Dá sa tu nájsť všeličo, napríklad cez zoznam.sk,“ hovorí Ivana. „Existuje aj stránka referaty.sk, doma mi mama odtiaľ pomohla stiahnuť materiály.“
Dievčatá pri vedľajšom počítači sa prihlásili na „pokec“. „Chodievam na túto stránku doma so sestrou. Ona si cez ňu našla už aj kamarátov. Je tam zoznam rôznych ľudí a keď si kliknete na meno, môžete sa o tom človeku dozvedieť niečo viac, alebo mu napísať a tak,“ hovorí Lucia.
Lukáš a Robert si prezerajú na internete inzeráty na mobily: Nokia 810 iba za 600 korún. „A to nie je žiadny črep,“ hovoria. Chlapci majú počítače aj doma - hrajú najmä hry a skúšajú rôzne zaujímavé stránky, občas si vyhľadajú aj niečo do školy. Ale rodičia sú vraj ešte stále na počítači lepší.
O chvíľu sa normálne vyučovanie skončí a do učebne prídu učiteľky s deťmi v školskom klube. Po nich nasledujú krúžky. Na tie chodia niekedy s deťmi aj rodičia a bývalí žiaci, ktorí pomáhali budovať učebňu.
Počítače využíva aj špeciálna pedagogička - dysgrafici píšu na počítačoch diktáty. Na stroji sa im ľahšie píše a program im pomôže text aj opraviť.
„Postupne sa učíme používať programy z edukačného balíčka a myslím, že do pol roka sa to rozbehne. Deti sa to naučia určite rýchlejšie ako my,“ hovorí Jela Gavenčiaková. „Toto všetko je tu v podstate preto, že to chceli deti. Keď sme dostali prvý počítač, deti sa hneď ponúkli: keď bude treba niečo spraviť, dobehneme, pomôžeme. Sami vedeli otvoriť počítač, rozobrať ho, ja som zas vedela niečo iné. Začali sme pracovať na partnerskej úrovni.“
Potom sa deti s učiteľkou rozhodli, že sa prihlásia do Infoveku. Keď prvý pokus nevyšiel, skúsili to druhýkrát a boli úspešní. Aj podporu riaditeľa sa nadšencom podarilo získať. „On je za každú prezentáciu školy. Chce, aby ľudia na sebe pracovali a dokáže to v rámci skromných možností školy aj oceniť.“ A tak si učitelia doplnili vzdelanie na školeniach a špecializačnom štúdiu, alebo jednoducho od kolegov.
Nedávno škola využila ponuku úradu práce a získala dievčinu, ktorá sa stará o počítače a pomáha učiteľom aj na hodinách.
„No - učíme sa. Teraz si zvykáme používať v škole internet,“ hovoria učiteľky. „Pri počítačoch sa všetko strašne rýchlo mení.“
MONA GÁLIKOVÁ
FOTO - AUTORKA
