scarov úspech ďalšia dráma, tentoraz nakrútená podľa románu Zásady muštárne. John Irving si vtedy zaslúžene odniesol cenu za najlepší adaptovaný scenár a Michael Caine bol ocenený v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe.
Prečo sú Irvingove romány také príťažlivé aj pre filmárov? Ich nadčasové a univerzálne posolstvá o pravdách, bolestiach i radostiach života totiž vždy nájdu potrebný ohlas tak u čitateľov, ako aj u návštevníkov kín.
Mestečko St. Cloud´s v štáte Maine naozaj nie je najkrajším miestom pre život, zvlášť nie v tretej dekáde minulého storočia. Mesto plné úbohých osudov a polorozpadnutých domov nie je najideálnejším, zato však opodstatneným a logickým miestom na zriadenie sirotinca. Ten sa na tomto mieste javí ako ostrov zvláštneho kľudu, riadiaci sa vlastnými zásadami. Miestny sirotinec totiž vôbec nezodpovedá obrazu vykresľovanému napríklad v dielach Charlesa Dickensa.
Pod dohľadom starnúceho lekára Wilbura Larcha tu vyrastajú siroty, ktoré do tohto neutešeného kúta sveta prišli porodiť ženy, ktoré sa nedokážu postarať samy o seba, nieto o malé stvorenie. Do St. Cloud´s však nechodia len bezradné rodičky, ale aj ženy, ktoré nechcú ani počas deviatich mesiacov niesť plody svojich nešťastných lások. Jedinými skutočne vítanými návštevníkmi sirotinca sú preto len bezdetné páry ochotné adoptovať si niektorú zo sirôt. Také šťastie však nemá Homér Wells, ktorý sa vždy zhodou rôznych tragikomických náhod vráti do sirotinca, až napokon každý pochopí, že Homér patrí k St. Cloud´s, tak ako éterická závislosť k doktorovi Larchovi. Ten nájde v mladom Homérovi bytosť nahradzujúcu mu syna a učňa medicíny zároveň. Homér tak vďaka poctivému štúdiu, pravidelnému asistovaniu v ambulancii doktora Larcha a životnej snahe byť užitočným, sa stáva už v puberte spoľahlivým gynekológom-amatérom. Larch tajne dúfa, že Homér ho raz nahradí a v St. Cloud´s sa tak bude môcť pokračovať v „Božom diele“, ako si zvykol personál sirotinca nazývať nelegálne potraty.
Homér sa však rozhodne pre inú budúcnosť. Sirotinec navštívi mladá Candy so svojím milencom Wallym. Nie však aby si adoptovali dieťa, ale aby oň prišli. Po zákroku sa Homér rozhodne odísť na pár dní so sympatickým párom do ich rodného mesta. Každý však vie, že Homér neodchádza len na jedno leto, ale že je to už na celý život. Jeho novou rodinou sa stanú krásna Candy a jej snúbenec Wally. Homér sa zamestná v sadoch Wallyho rodičov a začína spoznávať iný život, aký dovtedy poznal len medzi múrmi sirotinca.
Do ich bezstarostného života však zasiahne vojna. Wally odchádza do Európy a neskôr i do Ázie ako vojnový letec a osamotenú Candy necháva s Homérom. Zisťujú, že samota ich spája čoraz viac a po Wallyho zostrelení a zmiznutí dokonca pre hru lásky a vášne zistia, že Candy musí znovu navštíviť St. Cloud´s. Tentoraz však nie pre „Božiemu dielu“, ale aby tu v tajnosti porodila Homérovi syna.
Bolo by mojou veľkou nezodpovednosťou vyzrádzať ďalšie osudy hrdinov. Túto knihu si jednoducho treba prečítať, pretože v súčasnosti je veľkým šťastím, ak sa vám dostane do rúk dielo tak nabité ľudskosťou. Irving vo svojom románe zbytočne nemoralizuje. Konanie postáv a ich charaktery nám predkladá ako polotovar – každý z nás si môže sám odpovedať na otázky vynárajúce sa v mysli pri čítaní tejto knihy. Príbeh je plný postáv a ich osudov. Každý je iný, každý je radostný a zároveň bolestný. Kniha nedáva návod, ako prežiť svoj život, skôr nabáda k prehodnoteniu vlastných hodnôt a zásad. Zásady, ktoré nekriticky preberáme a staviame si tak mantinely, medzi ktoré sa radi uzavrieme. Ak ich aj niekedy chceme rozbiť, triesky z nich zraňujú najviac tých, ktorí sú nám najbližší.
Autor: Figliar