George Robertson. FOTO – REUTERS
a naopak posilnil špekulácie o tom, kto bude jeho nástupcom.
„Bol som radou vlád členských krajín vyzývaný, aby som zostal vo funkcii ešte piaty rok po štvorročnom mandáte, ako umožňujú pravidlá, som však presvedčený, že štyri roky je pre túto náročnú a neľahkú funkciu práve dosť,“ povedal Robertson.
Robertsonovo NATO
Robertson sa stal šéfom aliancie v októbri roku 1999. Hovorí sa, že tento škótsky nevojak funkciu najprv odmietal a súhlasil s ňou až po prehováraní svojím straníckym šéfom Tonym Blairom. Pod jeho vedením sa podarilo NATO nastoliť nové partnerstvo s Ruskom, udržať mierové misie v Bosne a Kosove a vyjednať koniec krízy v Macedónsku. Bol jedným z prvých západných politikov, ktorí označili bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča za vojnového zločinca. Pohotový Robertson po teroristických útokoch na Ameriku v septembri 2001 podporil rozhodnutie aliancie, ktorá vtedy po prvýkrát v histórii vyzvala k záväzku vzájomnej obrany. Aliancia teraz rokuje o požiadavke Spojených štátov o pomoc v prípade vojny v Iraku. Robertson sa však už vyjadril, že je morálnou povinnosťou aliancie Washington podporiť. Lord Robertson sa spája aj s organizáciou pražského summitu, na ktorom do aliancie prijali okrem iných aj Slovensko.
Lov na kandidátov
Podľa agentúry Reuters nemenovaný činiteľ NATO priznal, že o Robertsonovom nástupcovi zatiaľ nie je rozhodnuté. „Niektorí preto dúfali, že ešte rok zostane, aby bolo viac času na výber,“ povedal. „Lov (na kandidátov) sa však rozbieha už teraz.“
Medzi uchádzačmi so šancou zaujíma podľa niektorých názorov významné miesto i doterajší poľský prezident Alexander Kwasniewski, ktorý má údajne priazeň Spojených štátov a aj samotného prezidenta Busha. Problémom však je, že Kwasniewskeho prezidentský mandát sa skončí až v roku 2005, čo by kolidovalo s tým, že Robertson odchádza už v decembri tohto roku. Podľa pozorovateľov by Kwasniewski bol symbolom, pretože by ako líder bývalého štátu sovietskeho bloku a exkomunista viedol organizáciu, ktorú socialistické štáty najviac nenávideli.
V hre sú aj iné mená - hovorí sa o dvoch Nóroch - šéfovi diplomacie Janovi Petersenovi a ministerke obrany Kristin Krohn Devoldovej, ale aj bývalom dánskom premiérovi Poulovi Nyrupovi Rasmussenovi.
Kto to nebude
Do úvahy neprichádza kandidát z USA a Kanady, pretože miesto politického šéfa NATO patrí tradične Európanovi. Francúz to nebude preto, lebo Paríž nie je členom vojenskej štruktúry NATO. Briti nemajú šancu kvôli Robertsonovi, Španieli kvôli predchádzajúcemu tajomníkovi Solanovi.
Podľa zdroja NATO nemôže byť novým šéfom Nemec kvôli odmietavému postoju Berlína voči vojne v Iraku a ani nikto z malých členských krajín (Island, Luxembursko). Česi a Maďari toto kreslo tiež zrejme nezískajú, pretože nemajú jasného kandidáta a príliš sa im nedarí po vojenskej stránke.
