- ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny je ústavne zakotvená a rozpracovaná v Občianskom zákonníku a Zákone o rodine
- pri dedení v prípade neexistencie závetu je zvýhodnené postavenie manžela/ky, dedia spolu s deťmi. Ak manželia deti nemali, dedí manžel či manželka minimálne polovicu
- pri uzavretí manželstva vzniká spoločný nájom bytu priamo zo zákona obom manželom, po úmrtí jedného, alebo opustení domácnosti môže prejsť byt do nájmu druhého manžela, pri opustení domácnosti môže vzniknúť povinnosť poskytnúť bytovú náhradu partnerovi
- riziká z pohľadu existencie nastávajú najčastejšie v prípade rozvodu, najmä v súvislosti s majetkovoprávnym vysporiadaním, ktoré býva často problematické a zdĺhavé, keďže rozvedení manželia nie sú schopní sa dohodnúť, ako aj v prípade nevydareného podnikateľského zámeru niektorého z manželov, keďže na uspokojenie pohľadávok veriteľov môže byť, ak nedošlo k rozdeleniu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, použitý i tento majetok
- s rozvodom môže vzniknúť povinnosť poskytovať príspevok na výživu rozvedenému manželovi či manželke, ak nie je schopný sa sám živiť
- zákaz pracovnoprávneho vzťahu medzi manželmi
Čo hovorí psychologička:
- človek potrebuje pre život rodinné zázemie, manželstvo a rodina znamená istotu, pomoc, podporu
- ale nedá sa vstupovať do manželstva s tým, že zmením partnera a partnerku, ale s tým, že jeho a ju tolerujem, som schopná či schopný robiť kompromisy
- dôležité je prežívať spolu povinnosti a voľný čas. Nie že žena povie - musím poprať, vyžehliť a muž zatiaľ pôjde s deťmi lyžovať. Potom deti odídu a manželia už nevedia prežívať spolu voľný čas.
Čo hovorí novomanželka Viera (29):
„Manžel aj ja sme boli vychovaní tradične, pred svadbou sme spolu žili dva roky, ale brali sme to ako obdobie vzájomného spoznávania, či sme schopní na seba vziať ten záväzok a povedať si navždy áno. Musím povedať, že u nás nastala určitá mentálna zmena, cítim pohodu a viem, že u manžela je to rovnaké, je to také vydýchnutie. Možno to znie sebecky, ale mám pocit, že mám niekoho, kto sa rozhodol a sľúbil mi, že so mnou bude žiť. Ťažké bolo dohodnúť, kde bude svadba, manžel však vycítil, že mne veľmi záleží na tom, aby bola v kostole, tak ustúpil. Ja som zase súhlasila, aby sme sa zobrali v jeho rodnom meste. Svadba nás stála 70-tisíc, vybavovanie nám trvalo pol roka.“
Čo hovoria čitatelia:
- Prečo všetci stavajú proti sebe manželstvo a slobodu? Som dva roky šťastne ženatý po šesťročnej známosti. Posledné dva roky boli najšťastnejšie v mojom živote. Za celý čas mi nenapadlo, že som neslobodný. V mnohom sa musím prispôsobovať a v mnohom sa prispôsobuje manželka, ale nie je to nesloboda.
- Mám skoro 29 rokov, nie som vydatá a túžim po tom. Ženy majú iný názor na sobáš ako muži. Každá žena by chcela mať dieťa, no mať dieťa mimo manželstva je trochu risk. Žijem v Taliansku, v spoločnej domácnosti s 35-ročným mužom už tri roky. On sa nemá chuť ženiť. Po tridsiatke je mať dieťa pre ženu trochu náročné. Muž sa však v päťdesiatke môže rozhodnúť a nájsť si 25-ročnú. Žena v päťdesiatke nemôže mať vlastné deti a založiť si rodinu.
