- legislatívne nie je zohľadnené postavenie fyzickej osoby žijúcej osamelo

- ak má slobodne žijúca osoba deti, tie dedia po rodičovi, aj keď nežili s ním v jednej domácnosti (ak neboli vydedené)

- na deti, ktoré sa narodia slobodnej matke, je otec povinný primerane prispievať po dobu tehotenstva a potom jeden rok (na výške príspevku sa dohodnú alebo ju určí súd). V prípade, keď je matka v hmotnej núdzi, môže požiadať o sociálne dávky na okresnom úrade, alebo o príspevok na bývanie. Ak je dokázané rodičovstvo otca, ten platí na dieťa výživné

- rodičia sa môžu navzájom zamestnávať, keďže nie sú manželmi

Čo hovorí psychologička:

- Každý človek potrebuje lásku, potrebuje niekoho blízkeho, aby sa s ním mohol porozprávať, prebrať starosti, ženy potrebujú pocit ochrany a istoty

- v prípade dieťaťa je potrebný mužský aj ženský prvok vo výchove

Čo hovorí slobodná mamička Ivana (32):

„Vydávala som sa ešte na vysokej škole, bola to svadba z lásky. ale potom sa všetko pokazilo. Žili sme na internáte so synom, môj manžel si užíval vysokoškolského života a na mňa zabúdal. Rozviedli sme sa. Teraz sme so synom zohratá dvojica, viem, že keby mal otca bolo by to fajn, ale nemôžem nájsť muža, s ktorým by sa dalo žiť. Chcela by som mať ešte jedno dieťa, otec by sa našiel, ale ani s jedným by som nežila. A byť na materskej a živiť dve deti, to sa skutočne nedá.“

Čo hovoria čitatelia:

- Manželstvo sa mi nikdy nepáčilo a ani nebude. Robiť slúžku mužovi by ma nebavilo. Milujem prácu, mám veľa priateľov, skvelé bývanie a na jednu noc nie je problém dostať chlapa, kam potrebujem. Ráno som šťastná, keď ide, odkiaľ prišiel. Kedysi dávno som pre priateľa robila všetko, trvalo to päť rokov, no keď ma hospitalizovali s vážnou diagnózou, priateľa nebolo. Nikdy viac vážny vzťah. Manželstvo neuznávam, keď mi ten druhý začne liezť na nervy, môžeme sa rozísť a nevláčiť sa po súdoch. Prečo sa ľudia rozvádzajú po 20 rokoch, keď svojho partnera tak dobre poznajú? Nebude to tým, že partnera nikdy nepoznáme?

Čo hovorí prieskum:

Svadba znamená koniec slobody

Áno Nie

Česi 27 % 39 %

Maďari 13 % 55 %

Poliaci 14 % 66 %

Slováci 19 % 40 %

(na vzorke 1000 obyvateľov

z každého štátu)

Taylor Nelson Sofres