Mária-Anita Heribanová, psychologička: „Neviem, v akom veku sú vaše dcéry, ale pokúsim sa odpovedať. Súrodenecký vzťah má dve krajnosti, jednou je veľká láska, druhou je rivalita, boj o to, kto je lepší, alebo žiarlivosť, teda koho majú rodičia radšej. Väčšinou je vzťah súrodencov niekde v strede medzi týmito extrémami, súrodenci sa majú radi, ale bojujú o to, kto je lepší, krajší. Najmä dievčence v období puberty bojujú o to, ktorá je krajšia, štíhlejšia. Ak majú spoločnú skriňu, tá ktorá vstane prvá, si oblieka to lepšie. Problémom môže byť, ak je jedna z dcér dominantná a utláča sestru, berie jej veci.

Vtedy je najlepšie, ak si matka (tá obyčajne rieši citové a emocionálne veci, aj dieťa sa v týchto veciach obracia práve na matku, ale je skvelé, ak sa môžu deti obrátiť aj na otca, záleží na tom, ako je to vo vašej rodine) obe posadí a porozpráva sa s nimi. Vypočuť treba obe strany, treba zistiť, v čom je problém, čo im prekáža, ale aj to, čo majú na sestre rady. Cez to dobré, čo matka zistí, musí zmierniť ostrie medzi nimi, musí im vysvetliť, že takéto správanie nie je dobré. Čo nechcem, aby niekto robil mne, nerobím ani ja druhému. Ak chce jedna sestra sveter, ktorý patrí druhej, musí sa opýtať. Ak tá s tým nesúhlasí, jej slovo treba rešpektovať.

Matka musí tiež ukázať, že má obe rovnako rada, musí sa zamyslieť, či neuprednostňuje jednu dcéru pred druhou. Väčšinou sa v rodinách kupujú nové veci starším deťom a mladší nosia oblečenie po súrodencoch. Aj mladšia dcéra však chce občas novú sukňu, nové topánky. Ak si to rodina z finančných dôvodov nemôže dovoliť, treba to dcéram vysvetliť, ale predsa, občas treba niečo nové kúpiť aj mladšej dcére, aby sa potešila. Môže mať inú postavu, môžu sa jej hodiť iné farby ako staršej.

Ak sú deti mladšie a hádajú sa, drobnosti ich môžeme nechať vyriešiť samé, ak sú agresívne, treba ich správanie usmerňovať, pretože by si mohli ublížiť. Treba im vysvetliť - je to tvoj brat, sestra.

Mladšie deti rodičov milujú, deti v puberte ich nenávidia, kritizujú a dospelí potomkovia vidia rodičov takých, akí sú. Preto treba vedieť, v akom období deti sú a podľa toho reagovať, napríklad 15-16-ročných môžeme usmerňovať, poradiť im, ale oni si urobia aj tak podľa seba. Veľmi záleží na tom, ako deti vychovávate odmalička, z toho, akú dostali výbavu, keď boli malé, si dokážu potom veľa zobrať. Dôležité je mať s deťmi dobrý vzťah, aby dokázali prísť s problémom za vami a nehľadali riešenie v partii kamarátov, s ktorou by sa mohli vydať cestou, ktorú nechceme.“