Londýn 24. januára (TASR) - Britský denník Guardian si v dnešnom vydaní všíma, ako reagujú na výzvu USA o pomoc pri vojenskom zákroku v Iraku najnovší členovia NATO z východnej Európy. Noviny konštatujú, že zatiaľ je podpora Washingtonu zo strany Východoeurópanov jednoznačná a väčšina z nich je ochotná postaviť sa na stranu USA aj bez mandátu OSN.
Noví členovia a dokonca i nádejní kandidáti na členstvo sú inštinktívne proamerickejší ako Západoeurópania, súdi Guardian. Od Bulharska až po Lotyšsko majú tieto krajiny pocit, že sú pod tlakom Washingtonu, aby nejakým spôsobom prispeli k vojnovej koalícii, hoci z vojenského hľadiska môžu ponúknuť oveľa menej ako tradiční spojenci NATO.
Denník v tejto súvislosti cituje rumunské noviny, ktoré tento týždeň napísali: "Rumunsko nechce ísť do vojny proti Iraku, ale aj tak urobí to, čo povie Amerika!" Podľa Českej republiky sa však Rumunsko a Bulharsko, ktoré dostali pozvánku do NATO v novembri, boja, že prípadné pochybnosti či váhavosť by mohli oddialiť ratifikáciu ich členstva Američanmi.
Minulý týždeň prisľúbil plnú podporu aj poľský prezident Aleksander Kwasniewski počas návštevy Washingtonu. Poľská vláda navyše dodala, že je v prípade vojenského zásahu v Iraku ochotná poskytnúť koaličné sily aj bez mandátu OSN. Prezident Kwasniewski však má v tomto smere aj určitý osobný záujem, neodpustil si Guardian. Veľmi rád by sa totiž stal v budúcnosti generálnym tajomníkom NATO, a k tomu bezpochyby potrebuje podporu USA.
Česi prisľúbili svoje veľmi uznávané protichemické jednotky, ktoré sú momentálne na základni v Kuvajte, aj keď českú vládu tak trochu zahanbilo 27 vojakov, ktorí sa rozhodli radšej prísť domov, ako riskovať vojnu v Iraku. O tejto kauze píše aj denník Daily Telegraph a konštatuje, že nikto v českej vláde nerátal s tým, že by niektorý z vojakov prijal ponuku ministra obrany. Ten chcel týmto spôsobom len demonštrovať oddanosť českých vojakov, takže ich návratom značne utrpela česká národná hrdosť, uzatvára Daily Telegraph.
