Minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník (vľavo), zástupca zamestnávateľov Jozef Kollár (v strede) a Emil Machyna za odborárov sa dohodli na predbežnom prímerí. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborárov sa včera dohodli, že pri novele Zákonníka práce budú „hľadať cestu k dohode“.
Odborári sa zdržia nevhodných foriem protestu – ukončili už aj ,,okupáciu“ budovy ministerstva práce. Až do nasledujúceho rokovania tripartity koncom februára budú o sporných častiach zákonníka diskutovať odborné skupiny. Stanoviská k zákonníku predloží spoločná tripartitná delegácia Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve.
Minister práce Ľudovít Kaník povedal, že protesty prekročili únosnú mieru a ,,treba sa vrátiť k rokovaciemu stolu bez toho, aby sa zároveň pod oknami realizovali verejné prejavy nesúhlasu“.
Predseda Odborového zväzu Kovo Emil Machyna odvetil, že odbory ostávajú v strehu a dohoda o zdržanlivosti sa v tomto prípade netýka železničiarov, ktorí zrejme budú štrajkovať.
Zamestnávatelia tlačia na otázku reprezentatívnosti odborov ako zástupcov zamestnancov. Zákon dal právo odborárom, aby zastupovali všetkých zamestnancov, bez ohľadu na to, či si to želajú. Zamestnávatelia upozorňujú, že v malých a stredných firmách, ktoré zamestnávajú viac ako 60 percent ľudí, odbory takmer nie sú.
Pre zamestnávateľov je podstatné, aby ich zamestnancov reprezentovali tí, ktorých si naozaj zvolia – či už sú to odbory, alebo zamestnanecké rady. Uznávajú však právo odborov na kolektívne vyjednávanie a vyššiu mieru spolurozhodovania v kľúčových otázkach.
Zamestnávatelia od nového zákonníka požadujú najmä väčšiu pružnosť v zamestnávaní a väčšiu voľnosť pri prijímaní a prepúšťaní pracovníkov.
Pre odborárov je v zákonníku prvoradá bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovný čas a nadčasy, rozvrhnutie práce v týždni, ochrana zamestnancov pred svojvoľným prepustením, odchodné a odstupné a preloženie zamestnanca bez jeho súhlasu k inému zamestnávateľovi. (zoh)
Sociálny dialóg v krajinách únie má dlhú tradíciu
Jedna z požiadaviek Európskej únie na vstup Slovenska sa týka aj kvality sociálneho dialógu. Na žiadosť slovenskej vlády preto u nás od roku 2001 pôsobia experti z Holandska a Veľkej Británie za peniaze PHARE. Oslovili sme predvstupového poradcu GRAHAMA RAINSFORTHA.
Odkedy sa tradujú tripartitné rokovania v krajinách únie?
„Každý členský štát únie si vyvinul vlastný systém sociálneho dialógu. Trojstranné konzultácie a konsenzuálny postoj sociálnych partnerov sú však odjakživa základnými princípmi únie od jej založenia v 60. rokoch minulého storočia.“
Môžete porovnať kvalitu sociálneho dialógu na Slovensku a vo Veľkej Británii?
„Porovnávanie by bolo nevhodné, no pokiaľ ide o štruktúru systému, Slovensko je oveľa centralizovanejšie a viac riadené legislatívou. Vo Veľkej Británii je prístup oveľa voľnejší a viac na úrovni firiem. Je to dané rozdielnymi dejinami a tradíciami štátov.“ (zoh)
história tripartityNa Slovensku systém sociálneho dialógu, resp. kolektívneho vyjednávania, existoval od začiatku roku 1990. V roku 1991 bol zavedený zákon o kolektívnom vyjednávaní, v roku 1999 zákon o tripartite. Uprostred 90. rokov sociálny dialóg niekoľko rokov nefungoval. Od roku 1999, s výnimkou krátkeho prerušenia v roku 2000, funguje tripartitný sociálny dialóg na celoštátnej úrovni.
