Eva Miklasová sa už porovnávania s mužmi nebojí.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Mária Iskrová a Eva Miklasová z HS Veľká Fatra - okrsok Banská Bystrica sa už porovnávania s mužmi neboja. Presne vedia, kam siahajú ich možnosti, a netvária sa, že fyzicky mužov predstihnú. „Jednoducho treba brať ako fakt, že muži majú lepšiu fyzickú kondíciu. My to však dokážeme dohnať technikou,“ usmieva sa Eva Miklasová. Vzápätí však dodá, že bývalá výborná lyžiarka na bežkách Majka Iskrová je na tom kondične tak dobre, že sa vyrovná mnohým chlapom.
Pri výcviku nemajú žiadne úľavy. Musia ovládať všetky prvky záchrany v horách. Predvídať lavínové nebezpečenstvo, používať techniku na vyhľadávanie osôb zasypaných v lavínach, jazdiť so záchrannými saňami, pohybovať sa vo vysokohorskom teréne, zvládnuť zdravotnícku prípravu, skialpinizmus či zlezenie strmých skalných stien. „Funguje to zväčša tak, že ak ideme do akcie vo dvojici s mužom, ujme sa ťažších záchranných prác. On zvezie zraneného, ja ošetrujem. V skutočnosti som však pripravená zvládnuť všetky fázy záchrany, akoby tam partner z Horskej služby nebol,“ hovorí Mária Iskrová.
Naoko, tvrdí, chlapi dievčatá nepodceňujú. „Stane sa to zriedka,“ hovoria záchranárky. Zažili už viacero ťažkých záchranných akcií. Mária bola v službe aj minulý rok, keď sa na horský hotel pri Tureckej zrútila lavína. Do terénu vyrazili muži, ona akciu riadila cez vysielačku.
Obe ženy si posťažujú, že ľudia prestali počúvať hory. Tie im to potom vrátia zvyčajne veľmi tvrdo. V horách by mala svoje zohrať okrem skúseností aj intuícia: „Mám priateľa, ktorý tvrdí, že hora sama povie, či ma sem pustí. Zažil to na vlastnej koži, keď šiel na skialpinistickú túru. Najprv spadla iba skalka, potom sa pošmykol a odpadla mu z nohy mačka. Nakoniec sa spustila malá lavína. Pochopil a okamžite sa s kamarátom pustili nadol. Keď svah zlyžovali, spustila sa veľká lavína,“ hovorí Mária. Ľudia idú v horách často proti sebe. Nevedia zhodnotiť svoje sily, zmeny počasia, terén. Podľa Evy a Márie by sa mali základy záchrany a pohyb v horách vyučovať v školách. Väčšina z nás nie je na hory vôbec pripravená.
KVETA FAJČÍKOVÁ
Čo si myslia kolegovia:
JÁN MATLÁK, Horská služba Západné Tatry: „Podobne ako v armáde, aj tu sme sa vstupu žien trocha obávali. Záchranná akcia je veľký nápor na psychiku aj na fyzickú kondíciu. V našej oblasti ženy v Horskej službe nemáme, no tie, čo poznám, ukázali, že na to naozaj majú. Je fajn, že si na to trúfli.“
VIKTOR HALÍŘ, vedúci okrsku Skalka: „Škoda, že ich nie je viac. Bol som v Kanade, kde som videl úplne rovnocenné postavenie medzi mužmi - horskými záchranármi a ženami. Ľady sa však konečne prelomili aj u nás. Existuje veľa možností, ako ženy v oblasti horského záchranárstva účelne využiť. V našom okrsku síce nie je žiadna žena, ale keby nejaká prejavila o vstup do Horskej služby záujem, budeme ju posudzovať rovnocenne s mužmi.“
LIBOR SCHMIDT: „Je príjemné, keď sú dievčatá v kolektíve, no má to aj tienisté stránky. Napríklad fyzickú, ale aj psychickú stránku znášajú podľa mňa ťažšie a v náročných akciách im muži prenechajú skôr jednoduchšie úlohy. (eta)
