
Advokát Igor Trunov (uprostred) a jeho klienti: príbuzní jednej z obetí nervového plynu rukojemníckej drámy v moskovskom divadle Dubrovka. FOTO - ČTK/AP
Súdna sieň bola na prasknutie - na jedného žalobcu pripadli najmenej dvaja novinári. A všetci počuli, ako sudkyňa vyhlásila väčšinu dôkazov za „irelevantné“ a pojednávanie uzavrela. Zverejnenie videopásky z vnútra divadla a záznamu telefonátov novinárov s rukojemníkmi však zakázala.
„Všetko je jasné. Ostatné sťažnosti teraz odmietnu jednu za druhou. Bude to len formálna procedúra,“ povedal pre BBC advokát obetí Igor Trunov. Súd zatiaľ nerozhodol o zvyšných žalobách prípadu, lebo ostatní žalobcovia sa na prerokovanie nedostavili.
Obete z Dubrovky žalujú Moskvu pre zanedbanie povinnosti zaistiť bezpečnosť svojich občanov a okamžitú zdravotnú starostlivosť. Trunov oprel svoju argumentáciu o nový ruský protiteroristický zákon, ktorý zaväzuje regionálnu vládu oblasti, kde sa udial teroristický útok, zaplatiť obetiam „morálne aj materiálne škody“.
Mesto sa bráni. Zodpovednosť za čečenskú vládu a všetky jej dôsledky vraj leží na federálnej vláde. Moskovský starosta vyhlasuje, že obetiam už nič nedlhuje: vyplatil im menšie kompenzácie v úhrnnej výške 3000 dolárov. „Podľa zákona mal o výške kompenzácií rozhodnúť až súd, nie mestskí úradníci,“ argumentuje Trunov.
Obete od začiatku procesu žiadali, aby prípad posudzoval iný než mestský súd. Odporcom je totiž práve mesto, ktoré rozdeľuje financie pre mestské súdy aj ubytovacie a cestovné náklady ich sudcov.
„Boli sme na to pripravení,“ reagovala na verdikt podľa denníka Moscow Times jedna zo žalobkýň Zoja Černecová, ktorá v Dubrovke stratila syna. „Mesto platí tento súd. Ak by sudkyňa rozhodla inak, riskovala by svoju prácu aj život.“
V spore nejde len o štyri milióny dolárov, o ktoré žiadali šiesti žalobcovia v prvom procese o kompenzáciu obetí moskovskej rukojemníckej drámy. Príbuzní obetí hlavne žiadajú, aby niekto prevzal za zbytočné úmrtia zodpovednosť. Toho sa mestskí úradníci hrozia viac než stenčenia peňaženky. Začali navrhovateľom sporu ponúkať mimosúdne finančné vyrovnanie.
Príbuzní obetí z Dubrovky sa chystajú na Najvyšší súd a potom do Štrasburgu. Ak aj nevyhrajú ani rubeľ, ich súdny spor ostáva jedinou snahou o odpoveď na otázku, ktorá je aj po troch mesiacoch od rukojemníckej drámy na pretrase v kuloároch aj v krčmách nielen v Rusku: či mnoho z tých 129 mŕtvych nebolo skôr obeťami hesla „nas mnoga“ než teroristov.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ