Takuro Morinaga má sen. Do piatich, najneskôr do desiatich rokov by chcel tento japonský zamestnanec zavesiť na klinec svoju prácu vo finančnom výskumnom ústave v Tokiu. Potom túži už len naplno vychutnávať život drobného roľníka a spisovateľa na voľnej nohe na juhojaponskom ostrove Okinawa. V krajine, ktorej obyvatelia sú na Západe považovaní za posadnutých prácou a kde existuje i špeciálny termín pre smrť z prepracovania, „karoši“, sa takýto prístup zdá nezvyklý.
Sen sa Morinagovi už začína plniť: začal vystupovať v televízii a rozhlase ako expert na životné šťastie a radiť svojim krajanom, aby sa zamysleli nad svojím životom plným stresu, napísala agentúra DPA. „Suro raifu“ (pomalý život), tak znie heslo, jeho heslo, ktoré prebrala aj samotná tokijská vláda.
Morinaga vo svojej kampani povzbudzuje Japoncov, aby si nabudúce dokázali nájsť viac času na skutočnú dovolenku. Podľa úradných prepočtov by krízou zmietané japonské hospodárstvo získalo miliardy zo zvýšených príjmov, keby si Japonci naplno vyberali svoju beztak krátku dovolenku. Tá je zhruba 18 dní ročne, z ktorých sa však japonskí zamestnanci spravidla vzdávajú viac než polovice.
V Japonsku vládne ideál „obety pre firmu“. Japonci pracujú od rána až do večera každý deň v roku. „Ale teraz, po stratenom desaťročí, vychádza všeobecne najavo, že tento životný štýl nie je žiadnou zárukou šťastia,“ napísal magazín Jomiuri Weekly v rozsiahlom článku nesúcom titulok Odporúčania k pomalému životu. Po celom Japonsku vzbudzujú pozornosť výzvy k občanom, ktoré už nepožadujú výdrž a úsilie, ale práve naopak - pomalý a uvoľnený životný štýl.
Obrázok Japonca, ktorý svoj osobný život obetuje firme a je s tým navyše ešte spokojný, je už dávno prekonaným mýtom. Mnohí Japonci už pokladajú i voľný čas a svoju rodinu za dôležité životné sféry, často dokonca rovnocenné s prácou. Mladší Japonci zároveň kladú vyššie nároky na svoje pracovné podmienky.
Morinaga odporúča japonským zamestnancom, aby si vybrali prácu, ktorú by robili radi, i keď im neprinesie mimoriadne vysoké príjmy. Bývalý princíp celoživotného zamestnania u jednej spoločnosti a odmeňovania podľa veku začína byť teraz nahrádzaný princípom odmeňovania podľa výkonnosti. Tí zamestnanci, ktorí si chcú svojimi výkonmi vyslúžiť viac peňazí, sa však musia pre firmu obetovať. „Nie je žiadny div, že takíto ľudia majú zlú náladu, keď všetku svoju fyzickú a duševnú energiu vynakladajú na svoj podnik, aby sa dostali medzi tých pár víťazov,“ hovorí Morinaga. V časoch ako tie dnešné je podľa neho nevyhnutné, aby japonskí zamestnanci vstúpili do seba a prehodnotili svoj spôsob života. (čtk)
