Francúz Stéphane Peterhansel s navigátorom Jeanom-Paulom Cottretom na svojom Mitsubishi Pajero dlho v rallye viedli. O víťazstvo prišli dva dni pred koncom, keď vo zvírenom prachu prehliadli kopu skál. FOTO – ČTK/AP
Dvaja prví v motocykloch – Francúzi Richard Sainct (vpravo) a Cyril Despres – nedali Talianovi Meonimu šancu na hetrik. FOTO – TASR/AP
25. ročník rallye Paríž – Dakar odštartoval na Nový rok v Marseille a skončil sa minulú nedeľu v egyptskom Šarm El Šejch. Tri etapy sa šli v Európe (cez Francúzsko a Španielsko), tri v Tunisku, päť v Líbyi a zvyšných šesť v Egypte. Pretekári museli prejsť 8552 kilometrov. Medzi legendy súťaže patrí so šestnástimi štartmi a šiestimi víťazstvami v kategórii kamiónov Čech Karel Loprais (tento raz nedokončil), šesťnásobný víťaz v súťaži motocyklov Francúz Stéphane Peterhansel (tento rok skončil tretí v automobiloch), o jedno víťazstvo menej má jeho krajan Cyril Neveu, štyrikrát triumfovali Talian Edi Orioli a Fín Ari Vatanen (na snímke pri prechode egyptskou púšťou). Z 350 pretekárov dorazilo 19. januára do cieľa 98 motocyklov, 61 automobilov a 27 kamiónov. Zo žien sa dlho darilo Nemke Jutte Kleinschmidtovej, napokon však súťaž nedokončila. FOTO – TASR/AP
Púštna ralley mala v súťaži automobilov dlho jasného favorita. Francúzovi Stéphanovi Peterhanselovi ostávali do víťazného konca posledné stovky kilometrov. Vidina triumfu sa však rozplynula v Sinajskej púšti dva dni pred koncom .
Bol to boží prst
Peterhansel mal technické problémy už na 66. kilometri predposlednej etapy. Stratil 20 minút a ďalšie tri nazbieral asi po 250. kilometri, keď zapadol v piesku. Skutočná katastrofa však naňho ešte len čakala. Keď narazil ľavým predným kolesom svojho Mitsubishi o kameň v tvare pyramídy, bolo jeho odstúpenie z prvého miesta oficiálne. Prekážku prehliadol kvôli prachu, ktorý pred ním rozvírila Jutta Kleinschmidtová z Nemecka, víťazka Dakaru 2001. Nechcime vedieť, čo vtedy prebehlo Francúzovou hlavou. V Šarm El Šejch, cieľovej stanici Dakaru, však už pôsobil pokojne: „V mojom prípade sa naplnil katastrofický scenár. Ale čo sa dá robiť, s tým treba pri motoristických športoch počítať. Pred cieľovou páskou nie je jasné nič. V kútiku duše som veril vo víťazstvo, ale môj osud bol už zrejme napísaný. Bol to boží prst,“ povedal fatalista, ktorý napokon v súťaži automobilov skončil tretí. V cieli sa miesto neho tešil Japonec Hiroši Masuoka tiež na Mitsubishi. Na rovnakom stroji uspel aj Francúz Fonteney na druhom mieste.
Rittbergery s tatrovkou
Tento ročník pripravil menšiu tragédiu aj Čechovi Karlovi Lopraisovi, favoritovi v súťaži kamiónov. Na púštne dobrodružstvo sa vybral už šestnásty raz, šesťkrát z neho vyšiel víťazne. V deviatej etape však jeho Tatra narazila na dunu a Loprais bol rád, že vyviazol bez vážnejších zranení.
„Organizátori, ktorí videli nehodu z vrtuľníka, tvrdili, že sa nám podarilo päť pekných odpichnutých rittbergerov,“ povedal, aby trochu odohnal svoje sklamanie.
Lopraisovo odstúpenie uľahčilo situáciu Rusovi Čaginovi na Kamaze. Druhé miesto si udržala Tatra s Brazílčanom de Azavedom a Čechom Tomečkom, hoci ku koncu na nich riskantnou rýchlou jazdou dobiedzal Kabirov s Kamazom.
V súťaži motocyklov ostal trochu rozčarovaný Talian Meoni. Po nevydarenom štarte sa všemožne snažil dohoniť Francúza Saincta a dosiahnuť v rallye hetrik (po víťazstvách v posledných dvoch ročníkoch). Nakoniec však skončil tretí, pustil pred seba aj Francúza Cyrila Despresa.
Nie sú to žiadne čary
S výsledkami Dakaru museli byť spokojní najmä Japonci. O technický stav vozov Mitsubishi sa od roku 1982 stará Francúz Bernard Maingret (renomé si vytvoril už na rallye Abidžan – Nice v sedemdesiatych rokoch). Mnohí účastníci Dakaru s vážnou tvárou tvrdia, že je to púštny čarodejník. Vo svojej malej firme v Pont de Vaux vytvára a donekonečna konštrukčne prepracúva a prispôsobuje automobily, s ktorými sa pretekári s dobrým pocitom vydávajú na dlhé kilometre piesku a kameňov. Maingret sa k žiadnym kúzlam priznať nechce: „Pružnosť, zručnosť, technická pripravenosť a vášeň – to je kľúč k úspechu,“ hovorí. Určite by súhlasil, keby sme k tomuto výpočtu dodali ešte šťastie. (kk)
Tento rok 43. obeť
Každý rok prichádzajú z rallye Paríž-Dakar aj tragické správy. Tentoraz po úraze v ôsmej etape upadol do kómy Japonec Šinozuka. Hoci sa z nej po niekoľkých dňoch prebral, trpký pocit zostal. „Bolí ma srdce, nechal som tu nedokončenú prácu,“ povedal.
Desiata etapa však bola ešte smutnejšia. Pri nehode automobilu Toyota zahynul spolujazdec Bruno Cauvy. Jeho kolega Daniel Nebot vyviazol bez vážnejších zranení. Cauvy je už 43. obeťou Dakaru.
Návštevníci z iných športov
Len pred niekoľkými týždňami zaspal Švajčiar Steve Ravussin pri jachtárskej súťaži Rumová cesta zmenu počasia, a pripravil sa tak o prvenstvo v súťaži jednotrupových lodí. Dobrodružná povaha ho teraz priviedla na Dakar. A spolu s ním sa nechali zlákať aj francúzsky zjazdár Luc Alphand (na svojom motocykli dokonca vyhral 14. etapu), bývalý belgický brankár Jean-Marie Pfaff a dvojnásobná majsterka sveta v športovom lezení Francúzska Isabelle Patiessierová.
Stratený v púšti
V roku 1975 sa počas pretekov Abidžan – Nice Francúz Thierry Sabine stratil v púšti. Zážitok z prekonávania samého seba sa rozhodol zopakovať a na púštne dobrodružstvo zlanáril v roku 1978 vyše 170 odvážlivcov. Zoradili sa na námestí Trocadero v Paríži a vydali sa na desaťtisíc kilometrov dlhú cestu do senegalského Dakaru. Už o rok neskôr sa z tejto súťaže stala prestížna záležitosť. Zakladateľ súťaže zahynul na Dakare v roku 1986 – bol pasažierom havarovaného vrtuľníka, ktorý dohliadal na bezpečnosť súťažiacich. V posledných rokoch sa k rozmarom prírody pridali aj ozbrojené prepady a vyhrážky teroristov. Aj preto tento rok trasu rallye odklonili – nesmerovala do Dakaru, ale do egyptského Šarm el Šejchu.
