Niektorí odborníci sa obávajú, že po zavedení školného náklady na štúdium stúpnu tak, že študentom sa viac oplatí študovať v Čechách, v Maďarsku či v Rakúsku. Minister si myslí, že to nehrozí. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Kým v roku 1997 pociťovalo štúdium na vysokých školách ako veľkú finančnú záťaž 19,3 percenta rodín vysokoškolákov, o tri roky neskôr ich už bol dvojnásobok – 38,8 percenta. Dokazujú to prieskumy Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho pracovník PhDr. RASTISLAV BEDNÁRIK, CSc., SME odpovedal na niekoľko otázok o sociálno-ekonomickej situácii slovenských rodín.
Štatistiky hovoria o silnejúcich pocitoch finančnej záťaže v rodinách študentov. Koľko ich je na tom zle?
„Rodín vo veľmi dobrej situácii nie je veľa. Potom sú rodiny, ktoré sú na tom ako-tak dobre, a najviac je nízkopríjmových domácností. Tých je neuveriteľné množstvo – vyše 48 percent. To znamená, že skoro polovica populácie ide na nízkopríjmový režim. A tieto rodiny majú obrovské problémy.“
Kde je chudobných rodín najviac?
„Podľa údajov zo Štatistického úradu sú na tom najhoršie roľnícke, robotnícke a dôchodcovské domácnosti. Ako-tak by ešte boli ochotní ísť ďalej pri podporovaní študentov zamestnanecké domácnosti a rodiny živnostníkov.“
Keďže polovica domácností patrí k nízkorozpočtovým, budú môcť študenti platiť školné?
„Skutočne veľká skupina ľudí je nízkopríjmová, svoje výdavky už teraz ledva uhradí. Zaťaženosť v tejto skupine začne byť neúnosná. Rodiny strednej a vyššej triedy sú vcelku ochotné zaplatiť, lebo na to majú. Ale v problémových skupinách to bude treba nejako riešiť.“
Pomoc teda môže štát čakať len od polovice populácie?
„Áno druhú polovicu musí zabezpečiť štát. Mohli by sme si povedať, nech prídu len tí, čo na to majú – ale to by bolo uprednostňovanie majetných na úkor tých, ktorí sa narodili chudobní. Navyše, ostal by nám nevyužitý vedomostný potenciál polovice populácie. A na vysokých školách predsa musí byť kvalita.“
Mnohí študenti už teraz popri štúdiu pracujú. Nešlo by to touto cestou?
„Pracujú, ako pracujú. V zahraničí zarobia viac ako doma. Môžeme preto uvažovať aj o tom, že ak sa na vysokých školách zavedie školné, ešte viac mladých ľudí pôjde študovať do zahraničia. Tam sa im investície do vzdelania rýchlejšie vrátia.“
