BRATISLAVA – Minulý rok bol v zahraničnom obchode rokom vývozcov. Postarali sa o to, aby napriek rýchlo rastúcemu záujmu ľudí aj štátu o dovážané tovary mínus obchodnej bilancie klesol. V roku 2001 dosiahol rekordných 103 miliárd, vlani 96,6 miliardy korún.
S akým mínusom sa obchod skončí, nebolo celý rok také jednoznačné. Ešte v prvých mesiacoch sa vyvíjal horšie, ekonómov vystrašil aj neskôr. December ale podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého predznamenáva priaznivý trend v budúcnosti: „V porovnaní s decembrom 2001 rast exportu dvojnásobne prevýšil rast dovozu a zvyšuje sa plynulosť produkcie na vývoz.“
Národná banka bola pripravená na vyšší schodok, no podľa vrchného riaditeľa menového úseku Petra Ševčovica to neznamená, že teraz sa zmení jej pohľad na kurz koruny. „Nevidíme na to dôvod, zlepšenie je šesť miliárd zo 103 miliárd. Preto si nemyslíme, že by to mal byť významný dôvod na zhodnocovanie meny,“ tvrdí Ševčovic. „Celkovo rok priniesol iba malé zmiernenie vonkajšej nerovnováhy slovenskej ekonomiky,“ súhlasí analytik Marek Gábriš z ČSOB.
Ťahúňom exportu aj jeho rastu sú autá. Ich vývoz, ktorý zabezpečuje hlavne Volkswagen, bol v decembri medziročne o 70 percent vyšší. „Vývozy rastú aj pri priemyselných výrobkoch, ako aj pri chemickom priemysle a oceliarstve,“ povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Podľa neho to naznačuje, že silnejšia koruna zatiaľ vôbec vývoz negatívne neovplyvňuje. Medziročný nárast exportu je najvyšší od apríla 2001.
Podľa centrálnej banky je silná koruna hrozbou vývozu. „Koruna bola najsilnejšia až v novembri a obchodné kontrakty sa uzatvárajú vopred, takže na vyhodnotenie tohto vplyvu by som ešte počkal,“ povedal Ševčovic. „Tento rok budú výrobcovia navyše vystavení dodatočnému tlaku rastu cien, ďalšie zhodnocovanie koruny by mohlo pôsobiť proti nim,“ dodal.
Pretrvávajúcim problémom slovenskej ekonomiky, ktorú dokumentuje aj vývoj obchodu, je neschopnosť firiem dodať na trh to, čo chcú ľudia kupovať. To by sa malo v budúcnosti zlepšiť, ako sa mení štruktúra hospodárstva. Zároveň však vyžaduje dovozy technológií, ktoré sa neskôr prejavia aj v lepších možnostiach vývozu. „Takéto investície sa na dovoze podieľali za január až november 22 percentami,“ povedal Gábriš.
K nižšiemu deficitu prispeli lacný dolár a počas roka aj nízke ceny ropy – zlacnili dovoz surovín. „Práve lacný dolár však spôsobil polovicu kladného rozdielu medzi rastom vývozu a dovozu,“ upozornil Pätoprstý.
