ŽELEZNICE: Štrajku predchádzalo niekoľko protestov
BRATISLAVA 28. januára (SITA) - Po takmer týždeň trvajúcich rokovaniach medzi Centrálnym štrajkovým výborom železničných odborových zväzov, oboma železničnými podnikmi a ministerstvom dopravy je isté, že železničiari v stredu štrajkovať budú. V rezorte do
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
pravy nie sú zdroje na plnenie požiadaviek centrálneho štrajkového výboru, ten zároveň nie je ochotný pristúpiť ku kompromisu. Odbory štrajk odôvodňujú predovšetkým rušením dopravy na 25 regionálnych tratiach, ako aj redukciou železničnej dopravy o zhruba 200 O možnosti štrajku rokovali odboroví predáci už začiatkom januára, keď prezentovali svoje obavy, že môže redukcia osobnej dopravy na regionálnych dráhach viesť k ich postupnej likvidácii. Odbory tiež v druhej polovici januára ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi predložili petíciu, na ktorej bolo viac ako 40 tis. podpisov. Petíciu okrem občanov podpisovali tiež starostovia miest a obcí, ako aj riaditelia podnikov. Odborový zväz železníc 10. januára informoval o pripravovanom protestnom zhromaždení, na ktorom sa 23. januára v Bratislave zúčastnilo zhruba 400 členov železničných odborov. K zúčastneným centrálam, ktorých zástupcovia neskôr vytvorili centrálny štrajkový výbor, okrem Odborového združenia železničiarov patria Federácia strojvodcov a Federácia prevádzkových pracovníkov, Odborová asociácia výpravcov a dispečerov, Železničiarsky robotnícky zväz, ako aj Syndikát slovenských železníc, Federácia vlakových čiat a Združenie prevádzkových zamestnancov železníc. Proti rušeniu dopravy na niektorých tratiach protestujú takisto Železničiarsky robotnícky odborový zväz s Odborové združenie východoslovenských prekladísk. Na margo vyjadrení odborov zo začiatku januára Železničná spoločnosť, a.s.(ZSSK) uviedla, že vo svojom podnikateľskom pláne nemôže rátať so stratovými činnosťami. Reagovala tak na protesty proti avizovanému znižovaniu zamestnanosti spojeným s redukciou osobnej dopravy. V tomto roku plánuje ZSSK okrem 443 pracovníkov na 25 regionálnych tratiach, kde sa od 2. februára zastaví osobná doprava, prepustiť ďalších približne 880 ľudí. Odborové združenie železničiarov však v tom čase argumentovalo, že objem prepúšťania spojený s redukciou osobnej dopravy môže v oboch železničných podnikoch predstavovať 3 000 pracovníkov. Centrálny štrajkový výbor 23. januára v poobedňajších hodinách potom, ako skončilo protestné stretnutie odborárov na bratislavskej hlavnej stanici, určil termín štrajku železničných odborových centrál na 29. januára. Výbor rozhodol, že od tretej do deviatej hodiny ráno bude v SR úplne zastavená železničná doprava. Podľa aktuálnych odhadov by sa na štrajku malo zúčastniť zhruba 80 % železničiarov. Jedným z možných riešení čiastočnej obnovy osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach je podľa odborov spolufinancovanie zo strany samosprávnych krajov. Tie podľa štrajkového výboru túto iniciatívu preukázali. Redukcia dopravných výkonov na železničnej trati o 3,8 mil. vlakokilometrov spôsobí podľa odborových predákov stratu Železniciam SR, čím úspora vo výške 468 mil. Sk stratí efektívnosť. Štrajk železničiarov Pavol Prokopovič 24. januára ostro odsúdil. V ten istý deň zároveň štrajkový výbor prvýkrát rokoval so ZSSK. Podľa ministra výbor štrajk vyhlásil v rozpore s kolektívnou zmluvou a Zákonníkom práce. Odbory však následne vyhlásili, že využili svoje právo štrajku v zmysle ústavy, nie zákona o štrajku, či kolektívnej zmluvy. Ako o niekoľko dní spresnil minister, šesťhodinový štrajk železničiarov spôsobí škodu približne 11 mil. Sk. Denné tržby ZSSK predstavujú 50 až 60 mil. Sk. Podľa Prokopoviča zatiaľ bezprostredne cross default železniciam nehrozí, avšak "vyvolávaním nedôvery v očiach veriteľov sa situácia môže vážne skomplikovať". Po transformácii pôvodných Železníc SR (ŽSR) na dva samostatné subjekty totiž prešiel na ŽSR dlh za takmer 50 mld. Sk. Železnice sú enormne zadlžené a ich celkové dlhy sa podľa Prokopoviča blížia sume 48,7 mld. Sk. Podľa jeho názoru sa navyše na ohlásenom stredajšom štrajku nezúčastní ani polovica zamestnancov železníc. V tom čase už mali odbory sformulované jasné požiadavky - cieľom výstražného štrajku je zabrániť, aby od 2. februára, resp. 2. marca vstúpil do platnosti nový železničný grafikon. Ďalšia redukcia, ktorá vstúpi na vnútroštátnych trasách do platnosti od 2. februára a na medzištátnych trasách od 2. marca, by sa mala týkať ďalších približne 200 spojov. Materiálne dopady štrajku budú podľa ministra znášať ako ŽSR, tak aj ZSSK, pričom podľa jeho slov odbory idú štrajkom sami proti sebe. Zároveň uviedol, že štrajkovému výboru v utorok ponúkol alternatívu riešenia situácie, podrobnosti však neuviedol. Alternatívu odbory odmietli. Predseda centrálneho štrajkového výboru Jozef Schmidt považuje vzniknutú situáciu za zlyhanie sociálneho dialógu. Na rozdiel od ministra uviedol, že boli rokovania skôr o zabezpečovaní štrajku, než o hľadaní konkrétneho riešenia. Odbory sú naďalej presvedčené, že redukcia osobnej dopravy je predzvesťou postupnej likvidácie železničnej siete v SR a svoje ústavné právo štrajkovať využijú tak, ako plánovali. Trate, kde sa má zrušiť osobná doprava, majú celkovú dĺžku 511 kilometrov, čo predstavuje 14,3 % železničnej siete. Podľa navrhovanej redukcie by mala tri z rušených liniek nahradiť zmluvná autobusová doprava. Najväčšie straty v osobnej preprave vznikajú ZSSK práve na vybraných regionálnych tratiach, kde na jednu korunu tržieb pripadá 5,70 Sk nákladov.