Richard Powers (1957) spisovateľ. Žije v New Yorku. Doteraz vydal sedem románov, z ktorých mnohé získali prestížne ceny. Píše pre New York Times, Esquire, Time a Harper‘s.
A profesor Coleman Silk, emeritný klasický filológ na malej college na americkom východnom pobreží si usilovne buduje novú identitu, než ho lož života dostihne a zničí.
Salman Rushdie: Bes,Slovart, Bratislava 2002, Preložil Ján Vilikovský
Sú to looseri, títo protagonisti nových románov Salmana Rushdieho a Philipa Rotha. Doviedli ad absurdum americký mýtus o slobode, neobmedzených možnostiach a životných projektoch. Romány Rushdieho a Rotha zúčtovali s týmto snom. No britsko-indická superhviezda – mimochodom, len nedávno jedny iránske noviny znovu vyzvali k jeho zavraždeniu – dáva svojmu „besu“ priestor v satirickom rozmachu, mixuje skutočnosť s mýtmi, atrakciami a hororom podľa posledných trendov, so strašidelnými figúrkami, webovými stránkami a zápasmi kultúr, až nakoniec dôjde k šialenému odpočítavaniu, z ktorého sa vám ježia vlasy na hlave. Philip Roth, odborník na rozbitnosť a rozbíjanie, má stále v hľadáčiku notorických luhárov života.
Rovno do srdca
The Human Stain (Ľudská škvrna) je virtuózna dohra Rothovej americkej trilógie. Priamočiaro, kruto a zničujúco strieda mučivé hľadanie identity, zradu úprimnosti, neriešiteľnú dilemu jednotlivca a spoločnosti. Rozprávač bez zábran, ktorý vynašiel povestného Portnoya, divoko onanujúceho židovského intelektuála, ktorého náreky a sťažnosti urobili v šesťdesiatom deviatom z Rotha podozrivého, známeho a bohatého človeka. Aj Sabbath Theater (1995), nemilosrdný portrét nezamestnaného, zmrzačeného a rovnako sexom posadnutého židovského bábkoherca pobúril nielen útlocitné publikum.
Philip Roth totiž útočí vždy rovno na srdce americkej spoločnosti. V Americkej idyle, prvom diele jeho trilógie, demonštrantka proti vojne vo Vietname z majetnej židovskej rodiny zmutuje na atentátničku. „Jed a žlč sú kapitálom spisovateľa,“ hovorí šesťdesiatosemročný Roth a nemilosrdne kreslí ľudskú škvrnu. Pretože: „Je neoddeliteľná od existencie. Je v každom. Každá tá očista je preto len žart. Ešte k tomu barbarský.“
Barbarské je, ako jeho nový hrdina popiera svoju existenciu. Tento nadaný pán Silk, si vybral identitu žida z dobrej strednej triedy, odkedy sa prepašoval do armády ako beloch. Bez ohľadu na straty – černošských rodičov a súrodencov brutálne vystrčí zo svojho života, v maske vstúpi do roly slovutného profesora, oklame svoju ženu aj svoje štyri biele deti bez jediného čierneho fliačika. Takmer dokonalý životný plán. Jeho stroskotanie je vlastne vtip.
Dvom neznámym študentom, ktorí sa ulievajú z jeho seminára, nič netušiac povie „čierne duše“. Pokrytci a farizeji rozbehnú inkvizičný pohon na „rasistu“ Silka. Ten, už takmer sedemdesiatročný, potupne odíde, zamieri do celkom iného sveta, príde o manželku a vďaka viagre si líže rany erotickými zážitkami s mladou upratovačkou.
Aj ona chce s obstarožným profesorom ujsť zo svojej kože, pred svojím úbohým životom a svojím nebezpečným mužom, veteránom, ktorý sa zbláznil z vietnamskej vojny.
Ale definitívnu smrteľnú ranu zasadí Colemanovi Silkovi jeho bývalá kolegyňa, ctižiadostivá a frustrovaná mladá Francúzka. Aj ona klame, zapiera svoju skostnatenú tradičnú rodinu, motá sa po Amerike a Silka – keďže ho nedobyje, udá ako sexuálneho maniaka a to v roku Clintonovho sexuálneho škandálu.
Lenže profesor už dávno skončil, rozložený, vyvrheľ, nula. Smrteľná nehoda s milenkou je už len epizódkou. Oklamané deti sa po sexuálnej afére naňho vykašľú a po jeho smrti sa už len snažia zaretušovať fľak, čo na ňom zostal.
Nádherným svetom filozofie
Oproti skrachovanému sebavynálezcovi Philipa Rotha je Rushdieho rozzúrený profesor Solanka len ľahká váha. Jeho vynález „braingirl“ je duchaplná moderátorka intelektuálnych televíznych talkshow, v nich sa oháňa Galileim, Kierkegaardom, Schopenhauerom a nádherným svetom filozofie, ktorý v jej prefíkane vyškerených ústach degeneruje na multimediálny kvízový nezmysel.
Na úteku pred revom médií, bezútešným manželským životom a nevysvetliteľnými záchvatmi zúrivosti zamieril Solanka do krajiny sebanachádzania, do New Yorku.
Ale v ohlušujúcom vresku tretieho tisícročia Solankove ťažkosti ešte väčšmi rozbujnejú. Dve čudné osoby, jedna je variantom Solankovej televíznej bábiky, druhá je krásna Indka.
Uleteného profesora ešte väčšmi zmätú. A k tomu sa ten bojovník proti odumierajúcemu „moru básní“ ešte nechá prehovoriť na internetový epos o profesorovi Kronosovi a jeho groteskných mocenských chúťkach. Keď sa do jeho rozprávky pre dospelých doklikajú politickí aktivisti, finále tejto Rushdieho divokej čiernej komédie sa už blíži.
Ku koncu, už znovu v Anglicku, sa profesor už načisto zbláznil. V parku ako zmyslov zbavený predbehol nič netušiace deti a vyrútil sa k trampolíne.
Skákal z celej sily a „dral sa z neho strašný a nesmierny ryk, rev z Inferna, krik mučených a zatratených“.
K Infernu má Rushdieho zúrivá groteska o nemožnosti nájdenia samého seba a ničení snov v krajine neobmedzených možností veľmi ďaleko. Rushdie sa vtipne hrá s analógiami a alegóriami, vyhlasuje vojnu mechanizácii a marketizácii života, v digitálnom veku zúrivo obhajuje poéziu. A pritom sa zamotáva v labyrinte svojej rozbujnenej fantázie. Veľký fór, nič viac.
Philip Roth načrtol veľkolepý epos o ľuďoch, ktorí sa tackajú životom ako bábky. Viac než americký román – opus magnum o morálke a pokrytectve, vine a zmierení.
Autor: RICHARD POWERS
