Bratislava 29. januára (TASR) - Medzi 3.00 a 9.00 h rannou dnes Slovenská republika zažila prvý železničiarsky štrajk vo svojej 10-ročnej histórii. Pravdepodobne však nebude posledný, odborové centrály totiž vyhlásili na 31. januára na 23.00 h ďalší, tentokrát časovo neobmedzený štrajk.
Rokovania s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavlom Prokopovičom podľa predsedu Centrálneho štrajkového výboru (CŠV) Jozefa Schmidta k ničomu neviedli, železničiari chcú preto rokovať s premiérom Mikulášom Dzurindom.
Cieľom výstražného štrajku železničiarov bolo okrem zachovania osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach po 2. februári tohto roku aj okamžité ukončenie prác na rušení ďalších viac ako 200 spojov na hlavných tratiach, ktoré bolo avizované na 2. marca. CŠV odborových železničných centrál žiadal predĺženie termínu na vyriešenie daného problému a hlavne systémovosť tohto riešenia. CŠV najprv žiada prijatie stratégie transformácie regionálnych tratí sprevádzané legislatívnym ošetrením ich prechodu pod Vyššie územné celky (VÚC). Až následne by si mali VÚC zodpovedať otázku, či o dopravu na sledovaných tratiach majú záujem.
P. Prokopovič sa po skončení štrajku vyjadril, že neuvažuje so zachovaním osobnej dopravy na regionálnych tratiach po 2. februári. Po vyhlásení časovo neobmedzeného štrajku svoje stanovisko zopakoval. Stále je však pripravený rokovať so železničiarskymi odborármi a dohodnúť sa. S avizovaným postupom odborárov však nesúhlasí. Ich aktivity pritom vníma ako ultimátum a nie ako snahu dohodnúť sa.
Zodpovednosť, a to aj finančnú za prevádzku dopravy v regiónoch, by mali podľa neho v priebehu niekoľkých týždňov, po vytvorení legislatívnych podmienok, prebrať VÚC.
Štrajk postihol približne tretinu z celkovo 2 000 vlakov, ktoré dnes prechádzali cez územie Slovenska. Spôsobil niekoľkohodinové meškanie mnohých medzinárodných, ale i vnútroštátnych rýchlikov, väčšia časť osobných vlakov bola zrušená. Zamestnanci oboch spoločností v záujme zachovania bezpečnosti ešte hodinu pred spustením štrajku začali so zastavovaním vlakových súprav v najbližších staniciach.
Železnice SR (ŽSR) a Železničná spoločnosť (ZSSK) potvrdili celoštátny charakter štrajku. Zapojilo sa do neho viac ako 70 % zamestnancov dopravnej cesty a 71,6 % dielenských pracovníkov Divízie železničných koľajových vozidiel ZSSK. S najväčšou, až takmer 88-% účasťou prebiehal štrajk v obvode zvolenskej Správy riadenia dopravy. Potom nasledovala žilinská správa s takmer 85 %, trnavská so 77-% účasťou a najmenej, len 48 % zamestnancov sa na štrajku zúčastnilo v obvode košickej správy. Počas štrajku pritom ŽSR ani ZSSK žiadnu mimoriadnu udalosť nezaznamenali. Podľa hovorcu ZSSK Miloša Čikovského sa doprava zastavila v celej železničnej sieti na Slovensku.
Výsledkom šesťhodinového celoslovenského štrajku železničiarov bude strata pre ŽSR a ZSSK v objeme približne 11,125 milióna Sk. Strata ŽSR z titulu výpadku príjmu za použitie železničnej dopravnej cesty by mala dosiahnuť asi 1,126 milióna Sk. Na tržbách v osobnej doprave by ZSSK mala prísť o približne 3 milióny a pri nákladnej doprave kalkulovala so stratou 7 miliónov Sk. Štrajk spôsobil škody aj zahraničným železničným spoločnostiam, na základe skúseností ŽSR so štrajkami v okolitých krajinách by sa však náhrady týchto škôd nemali vymáhať.
Naposledy chceli železničiari v SR štrajkovať v roku 2001. Dôvodom bol nesúhlas s projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR, protest však pred jeho začiatkom centrála zrušila. Dnešný 6-hodinový štrajk predstavuje v histórii samostatnej SR prvú akciu podobného charakteru a rozsahu. Posledný štrajk sa uskutočnil ešte v čase federácie v roku 1991.