ale nakoniec stavil na istotu a podpísal zmluvu na ďalší rok, lebo mu ponúkli veľmi dobré podmienky a páči sa mu aj mesto. „S prostredím som spokojný a zmieril som sa s tým, že hrám v nižšej súťaži. Tretia liga je už profesionálna. Uvidím, čo bude po skončení sezóny, ale keďže vo futbale sa nedá veľmi plánovať, tak nad tým ani nerozmýšľam. V lete budem voľný hráč a vlastne budem sám sebe pánom, nikto nebude musieť za mňa platiť môjmu súčasnému klubu,“ povedal I. Kozák.

Po strate licencie sa mužstvo rozpadlo a veľa hráčov odišlo. Berlínčania sa po jesennej časti nachádzajú na pätnástom mieste a na opätovný návrat do vyššej súťaže to zatiaľ nevyzerá. „Hrávajú mladí chlapci, ktorí prišli z amatérskych a dorasteneckých družstiev. Hráme však bez stresu a o vypadnutie sa neobávam. Keď sme hrali v druhej lige, boli so mnou spokojní, vedeli, čo je vo mne, a brali ma s tým, že pre mladých budem akýmsi vodcom. Kapitánsku pásku som však odmietol, lebo som to zažil v Košiciach a viem, aké sú s tým problémy. Môj názor je, že kapitánom by mal byť domáci futbalista, aj keď nemčinu ovládam dobre,“ dodal bývalý hráč Dukly Banská Bystrica a 1. FC Košice. V Berlíne žije s priateľkou a už si tam našiel niekoľko kamarátov. Hlavné mesto Nemecka je veľké, je v ňom veľa vecí a pamiatok na obzeranie a to sa Ivanovi páči. „Východnú časť modernizujú, ale bývam v centre západnej a k Brandenburskej bráne zájdem za desať minút. Samozrejme, že mi chýba Slovensko a Banská Bystrica, ale s chlapcami som v telefonickom styku a informujú ma o všetkom. Kúpil som si počítač a denne sledujem noviny na internete. Viem teda o všetkých novinkách,“ povedal.

Pod Urpínom strávi vianočné aj novoročné sviatky a najviac času venuje sedemročnému synovi Tomášovi, ktorého nevidel polroka. „Silvestrovská oslava nebude ničím výnimočná, aj keď vstúpime do nového tisícročia. Neprikladám tomu zvláštnu pozornosť. Hlavne, aby sme boli zdraví a mohol som hrať futbal,“ povedal I. Kozák, ktorý v lete oslávil tridsiate narodeniny.

Podpísaním zmluvy s treťoligovým mužstvom sa mu vlastne zavreli brány do reprezentácie Slovenska, ale nerobí si z toho hlavu. „Priestor dostali druhí chlapci, chytili sa šance a reprezentácia hráva veľmi dobre. Myslím si, že veľké méty už nemusím dosahovať. Som dvojnásobný majster republiky, v jedenástke roka som bol trikrát za sebou a v reprezentácii som odohral tridsať zápasov. Ak príde ešte nejaký úspech, poteším sa, ale nemám sa za čo hanbiť. Na Slovensku som patril medzi najlepších, v Nemecku hrám síce iba tretiu ligu, ale som spokojný, čo je pre mňa najdôležitejšie. Nechcem porovnávať, ale Slovan bol na sústredení v Nemecku a nespomínam si, že vyhral nad treťoligovým tímom. Hrá sa tam kvalitný futbal s nasadením a môžem povedať, že naše mužstvo by sa v najvyššej slovenskej súťaži nestratilo,“ dodal na záver Ivan Kozák. MIRO GREŠKO