korún ako nemajetkovú ujmu. Feldek súd vyhral.
* rok 1994 – odvolací senát Najvyššieho súdu SR (NS) pod vedením Jozefa Štefanka rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Rozhodol, že Feldek musí zaplatiť 200-tisíc korún a trovy 50-tisíc Sk. Štefanko pri vyhlasovaní rozsudku vyhlásil, že Feldekova báseň nemala napadnúť len ministra Slobodníka, lebo jej autorovi vraj išlo o „poškodzovanie záujmov Slovenska“.
Neskôr dovolací senát NS preukázal, že Hlinkova mládež bola fašistická organizácia. Časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil a vrátil na nové konanie. Slobodník stiahol časť žaloby, ale trval na nemajetkovej ujme. Časť rozhodnutia súdu o tom, že Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou.
Feldekov obhajca Ernest Valko podal sťažnosť aj do Štrasburgu. Tvrdil, že Slovensko v prípade Feldeka porušilo Európsky dohovor pre ľudské práva v bode, ktorý zakotvuje slobodu prejavu.
Požiadavku Slobodníka o peňažnú náhradu Mestský súd v Bratislave zamietol. Na súde musel dôkazy predkladať Slobodník, ktorému sa to veľmi nedarilo. Naopak, preukázalo sa, že Slobodník bol členom Hlinkovej mládeže, ktorá mala charakter fašistickej organizácie, a aj účastníkom teroristického kurzu vedeného nemeckou tajnou službou v Sekuliach. Advokát Slobodníka sa proti rozhodnutiu súdu odvolal na NS. Najvyšší súd v roku 1998 definitívne potvrdil rozhodnutie, že Ľubomír Feldek veršom „esesák sa objal s eštebákom“ nepoškodil Dušana Slobodníka. Súd rozhodol, že Slobodník nemá právo na finančné odškodnenie.
* rok 2000 – Európsky súd prijal spor Feldek verzus Slovenská republika, ktorý vyplynul z rozhodnutia Štefankovho senátu v spore Feldeka a Slobodníka. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský za Slovenskú republiku odmietol dohodu o zmieri, ktorú ponúkal Feldekov obhajca.
* rok 2001 – spor, ktorý trval už desiaty rok, ukončil Európsky súd v Štrasburgu rozhodnutím, že Slovenská republika Štefankovým prostredníctvom porušila základné ľudské práva Ľubomíra Feldeka.
(kr)
