„Robím to na živnosť asi dvanásť rokov, ale v malom rozsahu, nežijeme z toho. Ubytovanie poskytujeme v rodinnom dome, kde bývame. Vchod je spoločný, hostia majú potom samostatnú chodbu a dve izby, spolu päť lôžok, k tomu kuchynku, sprchu, chladničku. Navzájom sa neobmedzujeme. Zvyčajne sa k nám vracajú starí hostia. Náklady nie sú malé, izby vykurujeme stále, či sú obsadené alebo prázdne. Z času na čas treba niečo dokúpiť, vylepšovať interiér, nedávno nám doslúžil bojler, to bola neočakávaná investícia. Ceny sme mali tak okolo 250 korún, v tomto roku asi pôjdeme hore, náklady rastú. Z ubytovávania v takomto malom rozsahu by sa žiť nedalo, je to tak akurát na réžiu,“ hovorí pani z Tatranskej Lomnice.