Aj našich internetových čitateľov sme sa spýtali, aké ubytovanie majú pri lyžovačke radšej, na súkromí alebo v hoteli, či penzióne. Ich diskusia sa zvrtla na odporúčanie, či skôr kritizovanie konkrétnych ubytovacích zariadení na Slovensku. Niektoré vám sprostredkúvame:

Jednoznačne dávam prednosť ubytovaniu na súkromí. Cítiť tam lepší vzťah medzi majiteľom a turistom. Slovenský raj odporúčam všetkým.

Vyberám si jednoznačne hotel, ktorý má najlepšie služby na úrovni. Samozrejme, sú tam aj iné ceny. Ale väčšinou sa oplatí si priplatiť. Penzióny sú často rovnako drahé ako hotely, ale úrovňou ich nedosahujú. Opačne je to málokedy. Súkromie som zatiaľ nevyskúšal.

Ja som bola naposledy v Tatrách pred desiatimi rokmi, keď som ešte žila na Slovensku. Boli sme v Chate na Popradskom plese. Všetko tam bolo na rozpadnutie, v reštaurácii sa okrádalo. Čo sa mi páčilo, bola atmosféra a výhľad z jedálne na pleso. Zo Štrbského plesa sme museli na chatu šliapať pešo, vo fujavici, chumelici, s batožinou. Zanechalo to vo mne zaujímavé spomienky. Keď je dobrá partia a zábava, žiadny päťhviezdičkový hotel na svete to nenahradí.

Z Tatier mávam vždy dobrý pocit. I keď nimi len prechádzam, som rada, že ich máme. Hoci služby nie sú vždy stopercentné, som ochotná niečo tolerovať. Ale môj posledný pobyt mi pokazila návšteva reštaurácie na Popradskom plese. Jedlo sme dostali úplne studené, v čase obeda z ponuky už nemali halušky a ďalšie tri nami vybrané jedlá. Nealko bolo v špinavých, ulepených pohároch, viedenská káva bola z tej najskysnutejšej kávy, akú som kedy pila, s odporným pachom. Ceny boli vysokohorské, čo by mi pri kvalite neprekážalo. Ak pôjdem tadiaľ najbližšie, určite do tejto reštaurácie nevstúpim, i keď z terasy je nádherný výhľad a určite po ceste padne dobre si oddýchnuť. Dá sa to však i na lavičke pri plese.

Tatry sú vždy nádherné. Zažil som fujak aj krupobitie na vrchole Rysov, ale aj pekné slnečné dni. Preto tam rád chodievam päť- až šesťkrát ročne. Vždy na súkromie. Do hotelov chodím len „očumnúť“ ceny.