teľný! Len som sedel a počúval. Hovoril rýchlo a veľa. Ale aj strhujúco a bystro.“
Ešte dnes sa spomína na chvíle, keď sa Almodóvarovi nechcelo dole z oscarového javiska. On len rečnil a objímal celý svet. Takmer násilím ho z neho museli stiahnuť „jeho“ herci – Antonio Banderas a Penélope Cruzová.
Tichý úžas – to je prvá reakcia ľudí na Almodóvarove filmy. Všade na svete je časť publika nadšená, časť, naopak, šokovaná – ale ani tí druhí Almodóvarovi neodoprú, že je neprehliadnuteľný.
„Vedľa Pedra určite neprejdete len tak,“ hovorí britský herec Michael Caine, ktorý pred tromi rokmi dostal Oscara za vedľajšiu rolu a oscarovú noc prežil aj v spoločnosti španielskej explózie. „Jeho životné dynamo je asi napájané atómovým reaktorom. So všetkými sa chcel rozprávať a mne navrhol, aby sme si vymenili sošku Oscara: Však je to tá istá – povedal mi. Potom som ho upozornil, že by nám to celkom nesedelo – na podstavci je predsa len čosi iné vyryté. Aha, ale mne by sa páčila aj za herectvo, odpovedal a hneď sa nenútene venoval ďalšiemu kolegovi.“
Znalci jeho diela však vyhlasujú, že povestný provokatér, pôvodne divadelník, amatérsky filmár, rocker, autor kritík aj pornografickej literatúry, sa v poslednom čase zmiernil. Aspoň vo filmoch. Revolta sa pretavila do skúmania vibrujúcich stavov ľudskej duše. Aj najextrémnejšie situácie filmu a prehnané podrobnosti u neho pramenia z reality. Almodóvar v duchu tradície španielskeho čierneho humoru píše scenáre, ktoré vychádzajú z jeho vnútorných pocitov, no zároveň odzrkadľujú svet okolo neho.
