„Sledované budú operácie s hotovosťou i depozitmi, provízie a výnosy z pôžičiek či pohľadávok, operácie na bankových účtoch a predaje cenných papierov,“ píše Interfax.
Prijatie zákona sa hodnotí ako priama odpoveď na ultimátum Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tá prostredníctvom svojej akčnej skupiny FATF pohrozila okrem Ruska aj Filipínam a Naure protiopatreniami v prípade, že neprijmú dostatočné kroky na zamedzenie prania peňazí.
FATF zostavuje každoročne zoznam krajín s nelichotivou nálepkou - práčky. Ide o krajiny, ktorých legislatíva nevyhovuje medzinárodným požiadavkám v oblasti prevencie proti praniu peňazí, alebo krajiny, ktoré dlhodobo nespolupracujú.
Slovensko sa na zoznam nedostalo a podľa informácií SME sa naň nedostane ani o rok. Akčná skupina považuje za dostatočné záruky pred hrozbou prania špinavých peňazí na Slovensku početné zmeny legislatívy, ktoré sa zaviedli od roku 1994.
Posledným problémom, ktorý Slovensku FATF vyčítala, boli vkladné knižky na doručiteľa. Tie sú ale súčasťou rozsiahlej novely Občianskeho zákonníka, ktorý už čaká len na podpis prezidenta republiky. Od jeho zavdenia do praxe už nebude možné vkladné knižky na doručiteľa v slovenských bankách otvárať a postupne sa zrušia aj tie už založené. Práve existencia anonymných vkladov na účtoch v bankách spolu s inými legislatívnymi nedostatkami spôsobili, že sa na zozname „práčok“ zverejnenom v polovici júna pomerne nečakane spolu s krajinami ako Guatemala, Barma či Nigéria objavilo aj Maďarsko.
Pranie peňazí je proces, pri ktorom sa príjmy z trestnej činnosti zbavujú svojho ilegálneho pôvodu. Nelegálne predaje zbraní, pašovanie a aktivity organizovaného zločinu, ako napríklad obchod s narkotikami a prostitúcia, vytvárajú obrovské príjmy. Podľa OSN dosahuje objem prania peňazí vo svete ročne stovky miliárd dolárov. (tom)
