„Musel som zjesť asi desať kilogramov ovocia a zeleniny denne,“ hovorí Ransom. Samozrejme, preháňa, množstvo skonzumovanej vlákniny bolo len 100 gramov denne.
Napriek tomu, že paleontológovia nevedia presne, čo predchodcovia dnešného človeka jedli pred miliónmi rokov, zber dostupných potravín ako zeleniny a ovocia vraj mal vo vývoji ľudstva väčšiu úlohu než lov malej zveri.
Počas kanadského pokusu predstavovala studená diéta 2500 kalórií denne, obsahovala veľa vlákniny, nezahŕňala nijaké mäso, syry či maslo s vysokým obsahom cholesterolu, ktorý prispieva k vzniku srdcových chorôb.
Po týždni namerali vedci u účastníkov pokusu až o 33 percent nižšiu hladinu takzvaného zlého cholesterolu ako pred začiatkom diéty.
„Zmeny boli veľmi rýchle,“ zhodnotil pokus vedúci výskumu David Jenkins, profesor vedy o výžive na univerzite v Toronte.
Zníženie cholesterolu bolo vraj výraznejšie než u ľudí užívajúcich špeciálne lieky a u tých, ktorí jedli racionálnu stravu bohatú na obilniny a škroby a s nízkym podielom tukov.
Podľa vedcov poukazujú tieto výsledky na význam väčšej konzumácie rozpustnej vlákniny, ovocia a zeleniny.
Zároveň sa ale zhodujú v jednom: Pre väčšinu populácie, ktorá nekonzumuje ani odporúčaných päť až desať dávok ovocia a zeleniny denne, je prehistorická diéta príliš drastická.
(čtk)
