Väčšina ľudí v okolí Taszáru, kde momentálne cvičia opoziční Iračania, si už na prítomnosť amerických vojakov zvykli, po príchode Iračanov však strach ožil. Jeden z lekárov v meste Kaposvár rozoslal v utorok kolegom a podriadeným obežník. Vyzval ich, aby „oprášili“ vedomosti týkajúce sa otravy antraxom. Svoju iniciatívu nekonzultoval, za čo mu teraz hrozia disciplinárnym postihom pre vyvolávanie paniky. FOTO - TASR/EPA

Pre strednú Európu je typické, že ich občania vo väčšine vojnu proti Iraku a vlastnú účasť v nej odmietajú. Občanom protirečia postoje väčšiny vlád, ktoré sú pripravené podporiť USA. „Považujem za pravdepodobné, že Bezpečnostná rada OSN nakoniec akciu proti Iraku schváli,“ tvrdí zástupca riaditeľa maďarského Úradu pre strategické a obranné štúdie Péter Tálas. Mandát OSN by situáciu týchto vlád výrazne zlepšil. Situácia v krajinách Visegrádskej štvorky sa v mnohom podobá.

Maďarsko

Medgyessyho sociálno-liberálna vláda sa postavila na stranu Spojených štátov aj napriek tomu, že v prieskume agentúry Gallup odmieta 76 percent maďarských občanov útok na Irak aj v prípade, že by ho schválilo OSN. Na základni americkej armády v Taszáre sa pritom už začal výcvik prvej skupiny príslušníkov irackej opozície.

Maďarská pravicová opozícia sa v otázke vojny správa polovičato a k Taszáru sa nechce jednoznačne vyjadriť. Pre opozíciu je Taszár dobrá príležitosť zvyšovať si volebné preferencie.

Fidesz a MDF taktiež napadli premiéra Medgyessyho za jeho podpis pod list ôsmich európskych štátnikov na podporu americkej politiky. „Nemali ste právo postaviť v otázkach vojny a mieru parlament a verejnosť pred hotovú vec,“ povedal na adresu Medgyessyho poslanec Fideszu Zsolt Németh. „Ani opozícia však nechce vojnu jednoznačne odmietnuť. Musí myslieť na straníckych spojencov v západnej Európe, mnohí akciu proti Iraku podporujú,“ hodnotí situáciu politológ Gábor Török.

Maďarskí vládni politici zdôrazňujú, že Maďarsko považuje Taszárom svoju povinnosť zúčastniť sa na vojne za splnenú. „V žiadnom prípade nevyšleme do Iraku bojovú jednotku“ tvrdí minister obrany Ferenc Juhász.

Poľsko

Poľsko je dlhodobo považované za najvýznamnejšieho a najvernejšieho spojenca USA v postkomunistickej Európe, nesklamalo ani v tomto prípade. Minister zahraničia Wlodzimierz Cimoszewicz oficiálne oznámil účasť svojej krajiny na prípadnej vojne, taktiež by uprednostnil akciu posvätenú OSN. Do Perzského zálivu sa už premiestnila poľská vojenská loď Xavery Czernicki a v Kuvajte je aj špeciálna jednotka Grom, vycvičená Američanmi a považovaná za najlepšiu vojenskú jednotku z nových členov NATO. Aj v Poľsku podľa prieskumov viac ako 60 percent obyvateľov vojnu v Iraku a poľskú účasť na nej odmieta. Proti vojne vystupujú populistické strany Samoobrana a Liga poľských rodín, kriticky sa k nej stavia aj katolícka cirkev.

Česko

Podľa prieskumov je česká verejnosť proti vojne. 58 percent opýtaných odmieta vojnu proti Iraku za všetkých okolností, 69 percent je proti vojne bez mandátu OSN a iba 17 percent by podporilo útok na Irak.

Posledným štátnickým činom Václava Havla bolo, že pripojil podpis k európskym premiérom, podporujúci postup USA. Premiér Špidla vyhlásil, že Česká republika splní záväzky voči spojencom a na žiadosť Američanov posilnila protichemickú jednotku v Kuvajte. Jej nasadenie však zatiaľ oficiálne podmieňujú mandátom OSN.

Útok na Irak odmieta ľavé krídlo vládnej socialistickej strany. Opozičná ODS a jej kandidát na post prezidenta Václav Klaus sa k tejto otázke vlastne nevyjadrujú. Dôvodom je práve jeho kandidatúra, na podporu ktorej sa snažil získať hlasy komunistov, ktorí zásah jednoznačne odmietajú. „Tí spájali prípadnú podporu kandidátov aj s ich postojom k Iraku,“ hovorí komentátor Hospodářských novin Adam Černý.

PETER MORVAY