Brusel 6. februára (TASR) - Budúca európska ústava nadobúda konkrétne obrysy. Predseda Konventu o budúcnosti Európy Valéry Giscard dďEstaing dnes v Bruseli predstavil návrh jej prvých 16 článkov.
Prvý z nich definuje samotnú úniu, druhý sa týka hodnôt, na ktorých je založená, tretí pojednáva o cieľoch únie. Ďalšie články dávajú EÚ právnu subjektivitu, definujú občianstvo únie a prvýkrát v histórii zmlúv o EÚ zhŕňajú kompetencie a rozdeľujú ich medzi inštitúcie a členské štáty.
Podľa prvého článku únia vznikla na základe vôle národov a štátov Európy budovať spoločnú budúcnosť. Členské krajiny by v nej mali koordinovať svoje politiky a niektoré spoločné kompetencie by sa mali vykonávať na "federálnom základe".
"Únia by mala rešpektovať národnú identitu členských štátov" a mala by byť otvorená všetkým európskym krajinám, ktorých ľud zdieľa rovnaké hodnoty, uvádza sa v návrhu prvého článku.
Ostro sledovaný druhý článok venovaný hodnotám neobsahuje zmienku o náboženstve, hoci to viacero členov Konventu požadovalo. Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, vlády zákona a rešpektovania ľudských práv, ktoré sú spoločné pre členské štáty, píše sa v druhom článku.
Cieľom EÚ je podľa tretieho článku presadzovať mier, spoločné hodnoty a blahobyt jej obyvateľov. Mala by sa snažiť o udržateľný rozvoj založený na vyváženom ekonomickom raste a sociálnej spravodlivosti. Mala by byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Ďalší článok hovorí, že EÚ by mala mať právnu subjektivitu. Podľa článku päť bude súčasťou ústavy Charta základných práv.
Každý občan členského štátu EÚ by mal byť tiež občanom únie. "Občianstvo únie by malo byť dodatočné k národnému občianstvu, nemalo by ho nahrádzať," píše sa v článku sedem, ktorý zároveň vymenúva práva občanov EÚ.
Články osem až 16 sú venované kompetenciám. Ústava sa ich snaží sprehľadniť a zjednodušiť. Rozdeľuje ich na kompetencie výlučne v rukách EÚ a kompetencie spoločné pre úniu a členské štáty.
V oblastiach, v ktorých ústava dáva únii výlučné kompetencie, má len EÚ právo prijímať právne záväzné akty. Členské štáty tak môžu urobiť len so splnomocnením únie. Ide napríklad o oblasti ako voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, pravidlá hospodárskej súťaže, colná únia, novinkou je spoločná obchodná politika.
V oblastiach so spoločnými kompetenciami sa musí striktne uplatňovať princíp subsidiarity, podľa ktorého treba rozhodnutie prijať na čo najnižšej možnej úrovni. Návrh ústavy sem zaraďuje okrem iného vnútorný trh, spravodlivosť a vnútro, poľnohospodárstvo a rybolov, dopravu, energetiku, sociálnu politiku či životné prostredie.
Osobitné paragrafy sa týkajú koordinácie hospodárskych politík členských štátov, ktorú by mala vykonávať únia. Text tiež dôrazne vyzýva členské štáty, aby "aktívne a bez výhrad" podporovali spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a zdržali sa krokov, ktoré by poškodili jej efektívnosť.
Okrem toho prináša ústava zoznam oblastí, kde môže únia zohrať koordinačnú a podpornú úlohu, napríklad zamestnanosť, vzdelávanie, kultúra, šport, ochrana proti katastrofám.
Text obsahuje klauzulu flexibility, ktorá by mala umožniť únii legislatívne konať v prípade potreby aj v oblastiach, kde jej ústava nedáva výlučné kompetencie. Na návrh Európskej komisie so súhlasom Európskeho parlamentu však o tom bude musieť jednomyseľne rozhodnúť Rada EÚ.
Giscard dnes delegátom Konventu oznámil, že do pondelka 17. februára môžu podávať k navrhnutému textu pozmeňovacie návrhy. Na nasledujúcom plenárnom zasadnutí Konventu (27.-28. februára) sa potom bude diskutovať o možných zmenách prvých 16 článkov.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
