Chodidlá týchto ľudí smerujú presne oproti sebe. Znamená to, že sú si sympatickí a chcú spolu hovoriť. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Pri nedávnej ceste vlakom v našom kupé začali rozhovor dvaja neznámi ľudia - asi tridsaťročná žena a o niečo starší muž. Po niekoľkých minútach rozhovoru obaja začali zrkadlovo kopírovať polohu a pohyby tela toho druhého: keď muž naznačil gesto pravou rukou, žena urobila taký istý pohyb ľavou rukou, keď sa žena naklonila trupom doprava, muž sa naklonil doľava. Neskôr žena pohodila hlavou, upravila si rukou vlasy - aj muž si upravil vlasy. Obaja sa na seba viac usmievali, viac sa kontaktovali pohľadom, ich zreničky boli rozšírené. Rozprávali sa o bežných veciach, reč ich tiel však „hovorila“ o vzájomných sympatiách. Rovnaké gestá, mimika, poloha tela, napodobňovanie hlasu, rýchlosti reči, artikulácie - to všetko sú neverbálne signály, ktoré prezrádzajú záujem, sympatie, súhlas, snahu zapáčiť sa. Takéto zrkadlenie polôh a pohybov tela, nezriedka umocnené aj napodobňovaním hlasových charakteristík, uľahčuje komunikáciu a medzi partnermi vytvára pozitívnu atmosféru. Často sa uskutočňuje v nebadaných náznakoch, nikdy sa nedeje počas celej komunikácie, človek by vtedy mohol nadobudnúť dojem, že partner sa po ňom „opičí“.
Manželia sa podobajú
Zrkadlenie sa najčastejšie vyskytuje v rozhovoroch ľudí, medzi ktorými prevláda názorová zhoda, ktorí spolu radi komunikujú, dôverne sa poznajú. Možno ho pozorovať v komunikácii manželov žijúcich roky v šťastnom manželstve. Hovorí sa, že títo manželia sa začínajú na seba podobať. Zrkadlenie sa však vyskytuje aj medzi ľuďmi, ktorí sa nemusia dobre poznať. Vtedy je znakom vyjadrenia sympatií, súhlasu, snahy zapáčiť sa. Napríklad podriadený, ktorý sa snaží votrieť do priazne šéfovi, začne kopírovať jeho reč tela, niekedy artikuluje tak ako nadriadený.
Ľudia neraz podvedome kopírujú aj reč tela dominantného človeka. Kto sám seba považuje za atraktívneho, snaží sa o to, aby sa ostatní prispôsobili jeho polohe a pohybom tela. Ten, kto chce ukázať iným svoju dôležitosť, vysoké postavenie, zaujíma v rozhovore nesúhlasnú polohu tela. Na schôdzi a na zasadnutiach je možné iba na základe zrkadlenia polôh a pohybov tela určiť, kto na čej strane stojí: podporovatelia zhodného názoru zaujmú rovnakú polohu tela. Ak niekoho z našich známych iný kritizuje, podvedome zaujmeme rovnakú polohu tela ako priateľ, uplatňujeme rovnakú mimiku. Takto mu dáme najavo, že sme na jeho strane.
Obliznutie pier - jasné znamenie
Ďalším neverbálnym signálom prezrádzajúcim sympatie je smerovanie chodidiel. Človek, ktorý chce pokračovať v rozhovore, alebo ktorý prejavuje partnerovi svoje sympatie, nasmeruje svoje chodidlá na partnera; ak plánuje ukončiť konverzáciu alebo chce odísť, jeho chodidlá mieria mimo partnera. V skupinke ľudí človek podvedome nasmeruje svoje chodidlá na toho, kto mu je sympatický.
Telo a tvár obrátené k partnerovi, nakláňanie sa dopredu, rovnobežné ramená, neprekrížené ruky a nohy, otvorené gestá, pevný stisk ruky, hlava mierne sklonená nabok, priamy zrakový kontakt, pohľad na tvár, úsmev, prikyvovanie - to všetko je ďalšia pozitívna reč tela, ktorou človek dáva najavo, že partnera počúva, akceptuje, že sa mu páči.
Medzi partnermi opačného pohlavia môže vzájomná náklonnosť viesť k používaniu ďalších neverbálnych signálov: dotyk a úprava vlasov, oblečenia, nepatrné obliznutie pier, akoby náhodný letmý dotyk partnera, zmenšenie vzdialenosti, pohľad na celú postavu, lesk v očiach, rozšírené zrenice. Ako nevedomú snahu upútať partnera si ženy často sadnú s nohami prekríženými v kolenách, muži sedia s nohami mierne rozkročenými. Je to efektívna reč bez slov.
Autor: PhDr. Oľga Škvareninová, CSc.
