Úradovňa šerifa, basa, šibenica, kantína, banka a tradičný saloon s lietajúcimi dverami už rok stoja v zalesnenej časti Lovinka v Lovinobani, aby kovboji a zlatokopovia vedeli, že prišli do svojho mestečka. V sobotu sa v ňom zišli „zlatí fanatici“ z celého Slovenska na súťaži v ryžovaní zlata.

Lovinobanský klub, ktorý akciu usporiadal, je najmladší a najpočetnejší z trinástich stredísk Slovenskej asociácie zlatokopov s dvesto registrovanými členmi. Slovenskí zlatokopovia patria v súťažiach medzi svetovú špičku. Tvrdí to aspoň viceprezident asociácie a dvojnásobný majster sveta Richard Kaňa, ktorý ryžuje desať rokov.

Vlani na svetovom šampionáte v Poľsku získalo Slovensko právo usporiadať majstrovstvá sveta v ryžovaní zlata v roku 2004. Po Austrálii, kde sa organizujú v tomto roku, Japonsku na budúci rok a Švajčiarsku tak pricestuje svetová elita zlatokopov do Revištského Podzámčia.

Ak chce mať zlatokop úspech, potrebuje okrem tréningu správnych pohybov aj kus danosti a šťastia. Súťažiaci nevedia, koľko zlatiniek sa nachádza vo vedre s pieskom. V kategórii jednotlivcov by ich však malo byť od štyroch do dvanásť kusov. Víťazí ten, kto ich nájde všetky a najrýchlejšie. Za každú nenájdenú alebo nechtiac vyplavenú zlatinku z ryžovacieho taniera je penalizácia päť minút.

Podľa vedúceho lovinobanského klubu zlatokopov Jána Melicherčíka zlatinky nie sú imitáciou. Je to však nevážiteľná časť, na jeden gram zlata ich treba od dvoch do trochtisíc kusov. Ak sa zlatinky zmiešajú s pieskom vo vode, padnú na dno taniera a je na skúsenosti zlatokopa, aby ich našiel. Vyryžované zlatinky si nechávajú ako trofej.

ERIKA KRČOVÁ